Už z mnohých predošlých sezón viem, že vždy mávam najskôr smolné obdobie, kedy si to vyžeriem doslova až do poslednej kvapky. Po tomto pôste však vždy nasleduje séria, ktorá väčšinou stojí za to a skoro vždy je zakončená nejakým obrovským prekvapkom v rybacej podobe. Tak isto tomu bolo aj teraz, ale o tom všetkom až postupne v sérii reportov, ktoré pre vás pripravujem...
Všetko to začalo keď mi Paťo (správca aj majiteľ v jednej osobe) z Jazera Green Lakes dal ponuku ísť skúsiť šťastie na ďalšie ešte zatiaľ neprebádané cca 5Ha štrkovisko, kde dovtedy chytalo len zopár rybárov a aj to väčšinou na prívlač. Samozrejme sú pre mňa takéto výzvy vždy vítanou zmenou, ale tento raz som chcel ísť akosi na istotu a zostal som na prvom z jazier, kde som už aké také úspechy zaznamenal a trochu som poznal spôsob kŕmenia sa miestnych rýb. Aj keď sa ma snažil Paťo ukecať som bol tvrdohlavý a zostal tu.
Nasledovala klasická rutina, kde som nakŕmil vtedy ešte pripravovaným Devill Krillom v priemere 24mm. Nahodil prúty, otvoril grepového Radlera a pustil sa do debaty s chalanmi, ktorý prišli tiež skúsiť šťastie. Bolo až neuveriteľné to, že sme tam postávali nad mojím stojanom asi piati a bavili sa o úspechoch aj neúspechoch na tejto vode, preberali sme rybiu obsádku a zhodli sme sa na tom, že tu je celkovo menej lyscov, ako šupináčov. Zopár sa už aj chytilo ale ozaj sporadicky. V tom sa my rozbehol pravý prút a ja zdolávam luxusného ako inak lysca okolo 10kg. Samozrejme hneď nasledovali komentáre o tom, aký som zasa šťastlivec a pod. ale ja som bol spokojní, lebo som si bol istí, že mi je šťastena naozaj naklonená a toto bol len prvý zárez tejto výpravy.
Hodiny pomaly ubiehali a všetky signalizátori mlčali až na tie moje. Mne sa na brehu striedala slušná hromádka kaprov v rozmedzí od 6 do 10kg. Jediný kto chytil aspoň nejakú rybu bol parťák Mišo. Bol som veľmi spokojní a čakal som na noc, kedy sa väčšinou pomýli aj daktorý z tých väčších. To sa aj stalo a ja hneď po zotmený zdolávam šupíka okolo 14kg. Som nad mieru spokojný. Misiu mám splnenú a preto nastražujem na prúty všade po dve 24mm guličky nadipovaného Devill Krilla a ulíham do spacáku. Zaspal som ako malé bábätko a prebúdzam sa až za plného svetla ako inak ako na súvislý zvuk pravého RX-ka. Nasleduje praťahovaná, ktorá sa postupne presúva až na čln, pretože kapra nedokážem pretiahnuť cez štrkovú hranu. Všetko sa dobre skončí a ja privážam na breh mohutného zdravého šupináča isto cez 15kg. Ani ho nevážime, len rýchlo pár fotiek a rýchlo nazad do vody, pretože po skoro 40min súboji je ryba úplne vyčerpaná a preto je lepšie ju čo najskôr pustiť nazad do vody. Kapor bol vyčerpaný až natoľko, že po pustení odplával asi iba 1,5 metra a tam zostal pri dne odpočívať. Stále som ho kontroloval a čakal ako sa zachová. Prešla asi pol hodinka a on si pomaly otočil naspäť ku brehu, ladným oblúkom preplával okolo miesta kde som ho čupiačky pozoroval a zmizol v hĺbke. Asi sa chcel ešte rozlúčiť 
Spokojný som všetko pobalil a rozlúčil sa s chalanmi a Paťom, ktorý ma vyprevádzal so slovami: „nabudúce už pôjdeš dozadu“(na druhé spomínané jazero). Len som sa pousmial a prikívol...
Za NIKL Team Slovakia
Miloš Švihorík