Ahoj kamaráti,
Leto sa neúprosne blíži a mňa opäť čakala milá povinnosť ísť na Ranč do Galanty na prípravné stretnutie pred tábormi. Na mieste ma už čakali Miloš Švihorík a Štefan Šušlík z cestovnej kancelárie Bombovo s ktorými sme mali v pláne dokonale pripraviť nastávajúce turnusy táboru Ryby, rybky, detičky, podebatiť a hlavne skontrolovať stav miestnych rýb.
Po minulom roku, kedy sa na Ranči udiali veľké zmeny som bol sám zvedavý, ako bude naša malebná táborová voda vyzerať. Ihneď po príchode ma prekvapilo čarokrásne miesto plné života. Vďaka prepojeniu oboch jazier malým potôčikom stúpla voda o vyše jeden a pol metra a už na prvý pohľad bolo jasné, že sa miestne kapre majú ako v bavlnke a my sa v lete máme na čo tešiť!
Zvítanie s Milošom, Pištom a našim rybárskym patrónom ujom Vladkom Križanom ma konečne vytrhlo z dlhodobého napätia a ja som vedel, že lepšie strávený piatok by som si nevedel ani len predstaviť. Keďže sme všetci náruživý kaprári, zhodli sme sa na jednom: „Práca počká, prvoradé sú kapre!“ Netrvalo dlho a naše montáže už ležali na tých najstrategickejších miestach. Spokojný a plný nádejí sme sa usadili do kresiel a dali do práce. Horlivú debatu o tom, ako ešte viac vylepšiť bombové leto, prerušil až nesmelý záber na mojom prúte. Výsledkom súboja bol menší jeseter. Veľmi ma potešilo, že chladná voda z vedľajšieho jazera mala vplyv aj na tieto ryby a tak sa počas leta môžeme tešiť na nezabudnuteľné súboje s jesetermi a kaprami , ktoré od minulého roku poriadne podrástli.
Ďalší záber na seba nenechal dlho čakať. Pomaly mi dochádzalo, že pri takomto tempe toho veľa nepredebatujeme. Tento raz som sa poučil a miesto atraktívneho Devill Krillu som Multi Rig vybavil 20mm Fluoro Popkou „naloženou“ v esencii Zralý Banán. Očividne som sa kaprom trafil do chuti a po namáhavom súboji podoberám známeho šupináča. Zdravé, krásne prasiatko s plným bruchom ma utvrdilo v tom, že prepojiť jazerá bola správna voľba. Medzi časom dostáva záber aj Miloš a konkuruje parádnym lyscom. Debatujeme dlho do večera a na našom konte neustále pribúdajú miestny bruchatý mohykáni. Približne o jedenástej večer sa poberáme do snov. S Milošom si pripravujeme lehátka tesne pri vode. Veď čo keby ešte nejaký ten záber prišiel. Prvých desať minút božského spánku však náhle ruší známy zvuk. Je tam! Podoberám obrovského lysoňa bez jedinej chybičky. O malú chvíľu na to má záber zas Miloš a takto sa to nesie až do skorých ranných hodín. Východ slnka nám dáva najavo, že celú noc sme oka nezažmúrili a ďalší deň bude o to náročnejší.
Pišta nás ráno víta s úsmevom na tvári, vidno že sa vyspal do ružova. Unavený sa snažím aspoň na chvíľu si zdriemnuť ale Pišta má iné plány. Konštatuje že by ešte nejaký záber mohol prísť, na čo sa okamžite roztáča cievka môjho navička. Súboj s menším lyscom končí víťazne a tak je tento bojovník o chvíľku v podberáku. Pišta si však všíma Milošov prút, ktorý je v netradičnej polohe. Miloš od toľkej práce zabudol zapnúť jeden zo signalizátorov, ktorý mal teraz plniť svoju úlohu. Pribieha ku prútu a začína súboj s jedným z najväčších obyvateľov tohto jazera. O tom Vám však povie už on sám....
Za seba už len dodám, že naše stretnutie dopadlo nad očakávania a už teraz sa nesmierne teším na stretnutie s Vami všetkými, čo za nami na Ranč na Striebornom Jazere v Galante počas leta zavítate.
AHOJ TAM KDE JE NÁM BOMBOVO!!!
Erik (Káčko) Voltemar