Na začiatku Marca sa mi konečne naskytla možnosť, vytratiť sa aspoň na chvíľku z hektického vysokoškolského života. Keď mi Mirka povedala, že má na víkend v práci voľno, neváhal som, bleskurýchle nahádzal veci do auta a skôr než sme sa sa spamätali, už sme mali polku cesty medzi Brnom a Bratislavou za sebou.
Na Slovensko sme dorazili v piatok v doobedňajších hodinách a tak sme ešte stihli navštíviť všetkých ľudí, ktorých sme tak dlho nevideli.
V piatok večer sme ešte zamýšľali po dlhej dobe navštíviť podnik, v ktorom sme sa pred vyše rokom spoznali, avšak okolnosti nám naše plány úplne zmenili. Bolo asi deväť večer, keď som si bol už definitívne istý, že sa nikam nejde a tak som zvolil plán B. O malú chvíľu som už sedel spoločne s dobrými priateľmi pri krásnom štrkovisku. Príroda však hrala proti nám a tak sme do rána zaznamenali len niekoľko záberov od pleskáčov.
Ráno mi srdiečko potešil aspoň nádherný východ slnka, ktorý ma naladil presne do tej nálady, ktorá mi už dlho chýbala. Cez deň som sa venoval rodine no s príchodom tretej hodiny po obede bola moja maličkosť opäť pri vode.
Tento raz, som zmenil revír zo štrkoviska na mŕtve rameno čiernej vody, kde už aktívne prebiehali prípravy miesta pre letný rybársky tábor, ktorý tu bude prebiehať. A presne tieto prípravy som sa rozhodol len tak „omrknúť“ s tým, že si popri tom aj otestujem tamojšiu obsádku.
Rýchla výmena starých, poničených montáží za longshangy č.8 na stuženke doplnené rovnátkom boli presne to, čo som potreboval a panáčik z 18mm dipovaného Kill Krillu spoločne s 10mm krillovou popkou fungoval bezchybne.
Prvý záber mi prišiel v čase, kedy ma k vode prišla pozrieť Mirka spoločne s kamarátkou Luciou a tak sa aj ony mohli pokochať nádherným šupíkom, ktorý otvoril sezónu 2014.
Asi dve hodiny od Mirkinho a Luciinho odchodu mi opäť prišiel ďalší záber. Tento raz som však všetko musel zvládnuť sám, bez asistencie. Odhadom 14 kilový kaprík ma chvíľku potrápil, avšak nakoniec sme obaja vzišli bez ujmy na zdraví.
Chlad ma s istotou zahnal do spacáku, avšak kapre poctivo usilovali o naštiepenie môjho zdravia a tak som približne každú hodinu a pol vybiehal za záberom. Poviem Vám, stáť iba v termo prádle a ponožkách na rosou zmáčanej tráve nie je príjemný pocit no presne to som potreboval.
Noc na ramene som si náramne užil. Podarilo sa mi opäť načerpať stratené sily a na chvíľku zabudnúť na všetky povinnosti, ktoré ma v škole čakajú a dokonca uloviť zopár parádnych rýb vo vode, ktorá nemala viac než 6°C.
Ráno pred odchodom som ešte navštívil zvernicu a diviaky, ktoré neboli príliš nadšené z mojej prítomnosti, avšak po chvíľke „uplácania“ chlebom sa ich postoj zmenil a s dôverou prišli až na dosah ruky.
Po „omrknutí“ prebiehajúcich príprav môžem už len spokojne konštatovať: „Hell Yeah! Nech už je Leto!!!“
Všetky potrebné informácie o tábore spoločne s prihláškou nájdete tu.
Dovidenia pri vode, a možno že aj na tábore :)
Erik Voltemar