Tohto ročná letná sezóna bola pre mňa jedna z najslabších za posledné roky, pretože som rybačke venoval veľmi málo času. Skôr som ho vždy investoval do rodiny a vecí s tým spojených. Nebudem klamať ani v tom, že je to práve časť roku, kedy ma vlastne rybačka ani moc nebaví, pretože ani ryby v tak teplej vode nereagujú na naše kŕmenie a nástrahy, tak ako by sme si predstavovali a hlavne brehy sú obsypané tými akože „rybármi“, ktorý nechávajú všade len neporiadok a doslova drancujú všetky lokality.
Práve z letného obdobia mám asi najviac negatívnych spomienok na odnášanie množstva rýb, často aj kapitálnych a nejeden krát som sa dostal do slovnej potýčky s danými „ochranármi“, ale nikdy som nič nezmohol a mnoho krát aj ozaj veľké ryby, ktoré roky poznám a podarilo sa mi ich opakovane uloviť, končia na pekáči, či v údiarny.
Rovnako tomu bolo aj toto leto. Prakticky všetky zväzové aj súkromné lokality v okolí môjho bydliska boli cez prázdniny kompletne obsypané bivakmi a množstvom naťahaných vlascov do vody. Aj z toho dôvodu som jazdil k vode minimálne mnohokrát sa iba prejsť okolo vody.
Inokedy som nahodil max. na 2-3 hodiny, ale málokedy som tam našiel ten povestný rybársky pokoj, kde si môže človek oddýchnuť a načerpať nové sily. Aj z toho dôvodu som rád zo sebou brával detičky, pretože mi vôbec nevadilo hádzanie kamienkov ani šuchotanie, či buchotanie po brehu, pretože ryby boli aj tak už dosť rozplašené od ostatného diania okolo vody.
Aj cez tieto všetky úskalia sa mi však podarilo občas zdolať dajaké kapríky. Neboli to vôbec žiadny obry, ale na to že so väčšinou mal nahodené naozaj iba zopár hodín, to bol vždy pekný balzam na dušu. Navyše keď boli pri úlovku aj moje ratolesti a videl som tú radosť v očkách, keď si smeli pohladkať trebárs aj dvoj, či trojkilového kapríka, tak mi to stačilo a rázom som zabudol na všetkých tých naokolo.
Taktiku som mal skoro vždy rovnakú. Už od začiatku, ako mi Karel poslal na testovanie nové Pop-Up pasty som si ich obľúbil a práve na takýchto krátkych akciách to bola tá správna voľba. Vždy som jednoducho urobil do podkladového boiliesu zárezy, nech môže pasta lepšie priľnúť, obalil jemnou vrstvou a nahodil. Často krát úplne bez kŕmenia. Bolo zaujímavé, že som býval väčšinou jediný kto za tých pár hodín chytil nejakú rybu a dokonca občas to boli aj krajšie kusy cez desať kilogramov.
Úplne mi to stačilo a vždy som sa vracal domov spokojní , pretože ako ubiehali týždne som sa stále viac a viac tešil, nakoľko nadchádzalo obdobie sezóny, kedy to mám najradšej a to je jeseň a začiatok zimy. Brehy sa vyprázdnia, všetci sa rozídu za povinnosťami do práce a do škôl a mne sa naskytne priestor už na ďaleko plnohodnotnejšiu kaprárinu.
O tom ako sa mi darilo vás budem určite informovať... Máte sa na čo tešiť :)
Za NIKL Team Slovakia
Miloš Švihorík