Poslednú výpravu za kaprami som ukončil lepšie, než som očakával a tak som sa už nemohol dočkať, kedy ma moje kroky zavedú k vode. Zhodou okolností sa mi uvoľnil jeden víkend a ja som neváhal vydať sa za novým dobrodružstvom.
Večer pred nočnou som už mal všetko prichystané a tak nezostávalo nič iné ako prežiť noc v práci a ráno veselo trieliť k vode. Tento raz som si vybral jednu krásnu rieku neďaleko Bratislavy, o ktorej som toho veľa nevedel, ale bol som si istý, že má veľký potenciál.
Po príchode k vode ma však zarazilo veľké množstvo rybárov, loviacich na krátkom úseku. Ani minútu som neváhal a ihneď sa dal s jedným rybárom do reči. Z jeho rozprávania som však zistil, že ani on a ani nikto naokolo už nemali rybu nejaký ten deň. To ma však neodradilo a ihneď som sa vydal na obhliadku revíru. Podarilo sa mi nájsť miesto, nad ktorým bola potopená hrádza a za ňou absolútna tíšina.
Perfektné! Okamžite som vedel, kde chcem chytať. S výbavou to však už bolo zložitejšie, keďže toto vysnené miesto bolo dobrých niekoľko sto metrov od auta. Po asi hodine tvrdej driny a množstve štípancov od komárov som však konečne sedel na mieste, pripravený ponúknuť riečnym kaprom pochúťky v podobe dipovaného Kill Krillu a Food signalu. Obe nástrahy putovali pod asi 40cm dlhé kombinované nadväzce vybavené super ostrým Longshangami ATS č. 6 a mouthsnaggrami shorty.
Montáže dopadli na svoje mesta a ja ešte pre istotu dokrmujem niekoľkými guľôčkami z rady High Attract. Spokojne sediac v kresle som si vychutnával krásy prírody a trpel štípance od komárov, keď v tom ma po asi desiatich minútach od nahodenia prekvapuje brutálny záber. Výsledkom súboja bol perfektne stavaný riečny šupináč okolo desať kilo.
Touto rybou sa odštartoval kolotoč záberov, ktorý pokračoval v hodinových intervaloch a trval takmer celý deň. Ryby síce pozitívne reagovali prevažne na Food Signal, avšak všetko to boli kapre menšej váhovej kategórie.
Celodenná práca ma natoľko unavila, že o siedmej večer vyťahujem oba prúty z vody s tým, že si ráno privstanem a naplno sa budem venovať rybám.
Čo však všetci čerti nechceli, ranný budíček mi urobili až lúče slnka. Zmierený s tým, že už skoré ranné hodiny lovu nestíham, nahadzujem obe montáže do vody dúfajúc, že mi deň prinesie aspoň jeden záber.
Po nahodení si znovu líham a snažím sa dospať deficit, spôsobený prácou. Neubehli ani dve hodiny od kedy som vliezol do bivaku, keď opäť rozliepam oči a podvedome upieram zrak na hrazdu s prútmi, kde je o jeden prút menej, než by malo byť. Ihneď teda vychádzam z bivaku a zisťujem, že prút leží vedľa hrazdy na zemi a z cievky už chýba značné množstvo vlasca. Okamžite začínam navíjať a po asi dvadsiatich metroch zisťujem že zápolím s kusom stromu, o ktorý je silon prichytený.
Aj cez prekážku však cítim, že na druhom konci ešte predsa len niečo je. Schádzam pre to strmým brehom dole k prekážke a jedným okom upieram pohľad na druhý prút. V hlave mi preblyslo len jedno: „ Bože, snáď sa nerozbehne aj ten druhý“. A čuduj sa svete, on sa aj rozbehol.
Ešte sa mi na rieke nestalo, že by som mal dve ryby naraz a tak som z počiatku trochu zaskočený. Môj údiv sa však rýchlo mení na akciu a tak o malú chvíľku už zvieram v ruke aj druhý prút a horko-ťažko s podberákom medzi kolenami balansujem na klzkom brehu.
Obe ryby sa mi úspešne darí dostať do podberáku a tak sa o niekoľko krátkych minút radujem z perfektného riečneho „dablu“. Krásne zdravé ryby svojimi váhami 13kg a 14kg otvárajú úžasný deň plný záberov, pri čom ich váha rapídne narastala.
Čerešničkou na torte bol šupík, s bezmála osemnástimi kilogramami ktorý mi prichádza približne hodinu a pol od nahodenia. Každú chvíľu som čakal, že ma Svätý Peter musí obdariť riečnou rybou nad dvadsať kilogramov, avšak ryby akoby cítili prichádzajúcu zmenu a s prichádzajúcou prílivovou vlnou, ktorá dvihla hladinu rieky, odišli všetky kapre aj s nádejou na „osobák“.
Na druhý deň ráno sa rieka vyliala z koryta a tak som sa len utvrdil v mojom rozhodnutí, miesto predčasne opustiť.
Cez všetky nepríjemnosti však môžem konštatovať že išlo o jednu z mojich najlepších výprav, ktorú som si nesmierne užil, aj keď som tú vysnívanú riečnu dvacku nechytil. Veď na dobré veci sa musí počkať :)
Miško Moravčík