Priznám sa, že mi ani vo sne nenapadlo ako skončí táto neplánovaná rybačka. Ukázalo sa mi zasa cca dvoj dňové voľno a ako inak by som ho využil, ako na rybačku. Nič som však nemal pripravené, tak som len nahádzal do auta, čo mi prišlo v garáži pod ruku, vrátane pozabudnutých asi päť kilogramov na kameň vysušeného Krilla. Toho som ešte rýchlo prelial hustým Krill Liquidom aby sa v tom doslova topil a hor sa na ne. Čo ma tešilo bol aj fakt, že od správcu som mal informácie, že na rybníku sú iba dvaja rybári a že poobede za mnou príde na chvíľu pozrieť aj manželka s detičkami.
Keď som prišiel k vode a všetko vybalil, tak som zistil, že komplet taška z nástrahami na háčik zostala doma. Začal som sa hrabať vo všetkých kýblikoch a našťastie som objavil kúsky už použitej a zoschnutej Krillovej a 3XL-kovej Ready pasty.
V druhom kýbli bolo asi 100g odkopanej Selky, tak som to všetko navlhčil rozpracoval obalil zopár tvrdých guličiek Krilla a všetky tri montáže smerovali do vody. Bolo mi to však jedno, pretože táto výprava mala byť skôr s tých oddychových, spojených s rodinou, pivkom a dobrými klobásami. Ešte som si požičal od správcu čln a nakŕmil dvoma klamy tvrdým a Liquidom preliatym Krillom.
Asi dve hodinky sa nič nedialo. Manželka doma už pomaly balila veci do druhého auta. Lenže po tých dvoch hodinách vypukol taký kolotoč záberov, že som nemal čas jej ani dvíhať mobil. Jazdila ryba za rybou a ja som nestíhal okrem nahadzovania a zdolávania vôbec nič. Dokonca som si niekoľko pekných rýb okolo 10-12kg ani neodfotil.
Keď som sa chcel dohodnúť s manželkou, čo a ako, tak som musel nechať jednoducho všetky udice na brehu. Po viacerých telefonátoch sme sa zhodli, že za mnou neprídu pretože by som sa im aj tak nevenoval, keď tak berú ryby. Zostali teda doma a ja som začal naplno zasa loviť. Po nahodení všetkých udíc mi behom desiatich minút dve zahučali a mne sa v podberáku naraz ocitli dva pekné kapríky okolo 8-10kg. Chcel som si to odfotiť, tak som utekal do auta po foťák. Sotva som urobil prví snímok sa rozbehla aj tretia udica a o ďalších asi desiatich minútach sa už tlačili v podberáku traja šupináči naraz. Len som im všetkým uvoľnil montáže, jedna rýchla fotka a rýchlo nazad do vody. Zasa som hneď nenahadzoval, ale išiel dokŕmiť ďalšími dvoma kilami. Všetko sa to opakovalo a ja som postupne zdolával ďalšie a ďalšie kapríky. Všetko to trvalo až dovtedy, pokiaľ som mal krmivo. Keď som prestal kŕmiť, tak záberov ubúdalo až nakoniec prestali úplne.
Ďalší kontaktní záber prišiel až po štyroch hodinách kedy sa vôbec nič nedialo a ja som mal čas si aspoň opiecť dobrú klobásu a zapiť ju obľúbeným Radlerom. Tento však už bol z kategórie tých fotkových. Súboj trval niečo cez pol hodinu, kedy som si to všetko dokonale užil. Na podložke sa mi ocitla ryba, akú už ja považujem naozaj za veľkú. Bol som veľmi šťastní a spokojní. Už aj keby do rána neprišlo absolútne nič vôbec by mi to nevadilo.
Opak bol však pravdou. Zasa sa dlho nič nedialo až do tretej hodiny ráno. Vtedy mi sa mi praví swinger jemne prilepil o prút a tam sa pohyboval centimeter hore dole a stále dookola. Tak som to zľahka prisekol. Cítil som síce na prúte určitú ťažšiu váhu, ale ryba sa nechala ku brehu priťahovať, ako pleskáč. Chvíľami som si myslel, že sa mi zavesil jeden z miestnych obrovských amurov. Keď sa však ryba vynorila, rozbúchalo sa mi srdce, pretože to nebol amur, ale kapor ako prasa. Hlavne čo sa dĺžky týka. Teda aspoň sa mi taký zdal. Podobral som ho hneď na prví raz.
Ryba cez meter, jemne nad 19 kg a nad ňou stojaci šťastní rybár, ktorí ani vlastne nevie ako sa to všetko stalo. Fakt sa priznám, že neviem kto z nás dvoch bol viac prekvapení, či kapor, či ja. Celá zdolávačka trvala maximálne 1 minútu, takže to bolo celé tak narýchlo, že ani neviem, čo k tomu viac napísať. Aj na podložke bol kapor veľmi pokojní. V pohode a bez hádzania a vyskakovania sa nechal odfotografovať. Tešil ma na tom ešte aj fakt, že sa jednalo o rekord jazera. Toľko som sem chodil pripravený a z rôznymi taktikami, ale prišlo to až teraz...
Čo dodať na záver. Niekedy stačí prísť na ryby aj úplne nepripravení. Stačí to len nahodiť na to správne miesto, použiť správnu montáž mať trošku toho rybárskeho šťastia a ostatné nechať už iba na to ako to sám život zariadi...
Za NIKL Team Slovakia
Miloš Švihorík