Ubehlo niečo vyše 14 dní a ja už celý nedočkavý smerujem k brehu jazera, kde sa mi naposledy podarilo zdolať zopár pekných kaprov. Navyše vyzbrojení novou „tajnou“ zbraňou od Karla Nikla. Keďže sa mi naposledy darilo na plávajúce kaprie bonbóniky, tak som bol veľmi rád, že som dostal na odskúšanie zbrusu nové plávajúce reflexné pasty.
Vždy sa na tieto opakované návraty na novú lokalitu teším, pretože v hlave mám už milión nových taktík a spôsobov lovu, ktoré môžem postupne prispôsobovať situácii, ktorá práve panuje na jazere. Samozrejme ako vždy, tak teraz to však bolo úplne inak ako predošlí raz a všetko, čo som si pripravil mi bolo na nič. Voda bola už o poznanie teplejšia a mne nezostávalo nič iné, ako vymyslieť niečo nové neopozerané.
Za tie dva týždne, čo som sa tu neukázal tu lovil dosť rybárov a ryby zostali veľmi ostražité a plaché. Skoro vôbec nereagovali na akýkoľvek typ a spôsob kŕmenia. Prakticky mi ani z jedného nakŕmeného miesta neprišiel žiaden záber.
Postupne ubiehali hodiny ale signalizátory zostávali stále nemé a ani jeden z rybárov, ktorý boli na jazere neulovil ani šupinu. Začal som znova špekulovať a napadla ma taktika, ktorú som už viac krát z úspechom použil. Neviem, či má nejaký špeciálny názov, ale je celkom jednoduchá. Spočíva v tom, že každú hodinu prehadzujem všetky prúty, ktoré mám k dispozícii, vždy na nové cca 2m vzdialené miesto od posledného náhodu. Tu som mal k dispozícii tri prúty a tak som dokázal za pár hodín prechytať veľkú plochu.
Neustále som pri každom novom náhode niečo vymýšľal aj z nástrahou. Raz to bol plávajúci bonbónik, raz nadipovaná veľká tvrdá guľôčka na dno, no proste stále niečo iné. Asi po šiestich hodinách tekéhoto neustáleho aktívneho prehadzovania som sa postupne posunul s montážami až úplne ku brehu a vtedy mi aj prišiel konečne prvý záber.
Zdolal som prvého kapra okolo 10kg. Nečakal som ani chvíľu a všetky montáže som umiestnil pod breh. Začal veľký kolotoč záberov a ja som nerobil prakticky nič iné iba zdolával, podoberal, fotil a pod. Neboli to dajaké obrovské kusy, ale myslím, že ryby do 14kg sú slušné a hlavne na túto chudobu som bol nadmieru spokojní.
Zaujímavé bolo ešte to, že zábery prichádzali výlučne na nové plávajúce ananásové cestíčko a na inú nástrahu nebol ani píp. Dokonca som mal viac krát nastražené také isté cesto, len s inou príchuťou, ale ani to neprinieslo úspech. Musel to byť proste ananás :))
P.S. Stále mi to tu však nedá pokoj, pretože som nedostal ani jedného s tých starých pôvodných slizáčikov, ktorý tu plávajú. Však ja im prídem na kobylku...
Za NIKL Team Slovakia
Miloš Švihorík