Po úspešnej výprave v Maďarsku som sa plnou parou vrhol do kolotoča učenia a príprav na maturitu. Zrazu sa všetkého nahromadilo na toľko, že som sa obával najhoršieho. Minimálne mesačná pauza s rybami.
V rámci zachovania zdravého rozumu som to však nemohol nechať tak a síce na úkor spánku, ale rozhodol som sa každý voľný večer chodiť k vode aspoň na pár hodín.
Počas celého mesiaca som sa doma ukázal asi 5 krát. Zvyšný čas som trávil na rybách. Každá jedna výprava sa niesla v sprievode mojej úžasnej priateľky Mirky alebo spolužiaka Tomáša (Lofa). Obaja mi boli skvelými parťákmi a pomocníkmi. Mirka sa dokonca s nadšením pustila do poznávania príchutí nástrah a ich možností využitia či prípravy udice.
Keďže som na tých pár hodín chcel využiť všetok možný čas, rozhodol som sa pre moju milovanú rieku, Malý Dunaj, ktorý mám doslova „za humnami“.
Taktika lovu sa od minuloročnej taktiky, lovu iba s PVA líšila tým, že som nechodil hore - dole po rieke, ale systematicky si stanovil štyri lovné miesta, ktoré som postupne navštevoval.
Každé miesto som pravidelne prikrmoval malým množstvom mixu návnad obsahujúcim pelety a boilies z dielne Kolínskeho šéfkuchára.
Behom každej jednej výpravy sa mi počas tých niekoľkých hodín podarilo dostať aspoň dva zábery či už od kapra alebo bielej ryby.
Keďže maturitný stres spôsobil moju vnútornú neistotu, odrazilo sa to aj v úlovkoch. Prevažovali ryby menších rozmerov a to maximálne do 10kg.
Pomaly sa blížil termín maturity a po dvoch strastiplných dňoch skúšania bolo všetko za mnou. Maturita dopadla úspešne. Svoju rybársku česť som si obhájil odpoveďou z odborných predmetov – rybárstva, keď moja odpoveď postačila na jednotku.
Maturitné obdobie bolo spoločne spojené aj s inými mnohými problémami, kedy moje auto vypovedalo službu 20. mája, presne na moje narodeniny. Takže narodeninová oslava na rybách sa nekonala.
Moje nadšenie už bolo na minime a rybárska dušička sa pomaly začala opúšťať. Miloš ma utešoval že si z toho nemám nič robiť že ono to príde.
A prišlo. Deň po maturite mi moje plány skoro prekazili spolužiaci, ktorý sa chceli spoločne rozlúčiť, avšak náhoda to chcela inak. Nevyhnutne som musel ísť vybaviť zopár maličkostí. Keď som sa o pol jedenástej večer prišiel aspoň ukázať priateľke, s iskričkami v očiach mi navrhla či nejdeme na ryby.
Jej návrh ma samozrejme potešil. Povedal som si že ak aj nič nechytíme, aspoň budeme vonku v prírode. O 11:00 v noci som sa teda vydal vďaka Mirke na ryby.... Neuveriteľné!!!
Rýchlo som nahodil prúty a rozložil bivak. Behom poslednej hodiny lovu pred nutnou 4 hodinovou pauzou mi na dve 21mm guľôčky Ocean Secretu Salmon&peach prišli dva zábery z ktorých som premenil iba jeden a to na mrenu. Počas pauzy som pripravil nové nadväzce z mojich obľúbených centurionov č.6 naviazaných na 20lb. N-Trape od Kordy a vylepšil mouthsnaggrom shorty a malým borčikom.
O štvrtej ráno poctivo vstávam a posielam obe udice znovu do boja. S brieždením prichádza aj môj budíček. Záber. Rýchlo budím aj Mirku aby mi pomohla s podobratím ryby. Tuším, že sa na Lososa ulakomil poriadny súper. Vyše dvadsať minút dlhý súboj nás oboch úplne vyčerpal a z posledných síl podoberám kapra, z ktorého doslova padám na zadok.
Hurónsky krik sa ozýva na celú rieku. Je to tam, mám ho...Okamžite volám Vladovy a oznamujem mu že sa môj sen vyplnil. Malý Dunaj mi daroval kapra nad 20kg. S vážiacim sakom váha ukázala niečo cez 21kíl. Po odrátaní necelého kilogramu saku sa teda uspokojujem s dvadsiatimi kilogramami zhmotneného snu. Chvíľku po jeho vylovení prichádza ešte jeden záber, ktorý Mirka premieňa na krásneho asi 10kg vážiaceho šupíka.
Maturitu a moje narodeniny so mnou teda príroda oslávila podarovaním takej nádhernej ryby. ĎAKUJEM :)
Moje poďakovanie samozrejme patrí aj Mirke, bez ktorej by som sa na ryby v ten večer nevydal, ba aj Milošovy a Vladovy, ktorý ma tiež psychicky podporili počas tohto ťažkého obdobia.
Kapitolu strednej školy som teda úspešne a radostne uzavrel a je pomaly na čase pobrať sa na vysokú školu. Mendelova univerzita, teš sa... Prichádzam!!!
Ale do vtedy sa ešte určite nájdem tam, kde mi je najmilšie. Pri vode spoločne s Mirkou... :))
Erik Voltemar