Ke konci sezony vyrazil Erik Voltemar podruhé do Maďarska, kde se mu už letos jednou perfektně zadařilo...
Koniec roka sa neodvratne blížil a mne vysvitla nádej na poslednú tohoročnú výpravu mimo našu krajinu. Zamieril som pre to ku našim južným susedom, kde podmienky na rybolov aj v týchto studených mesiacoch sú predsa len prívetivejšie.
Na lov som mal necelých 72 hodín. Z toho dôvodu som stavil na „divokú kartu“ a napriek vedomiu, že sa vo vode nachádza neskutočné množstvo sumčeka amerckého. Čerstvé boilies Kill Krill preliate krillovým liquidom zasypané trochou soli bolo pripravené ale len mohlo byť.
Cesta Maďarskom ubehla rýchlo a už som pripravoval prvú montáž na nahodenie. Na lov som si vybral zátoku s plytkou vodou. Priemerná hĺbka sa pohybovala okolo pol metra. Predpokladal som, že práve táto časť bude pre kapre prívetivejšia, keďže slnko ešte občas vykuklo, bola nádej že práve tu sa budú kapre nacádzať.
S príchodom tmy však padla hmla, ktorá neveštila nič dobré. Ráno zisťujem že sa oproti mne posadila partia Maďarských „kaprárov“, ktorý ma svojimi montážami doslova obkľúčili.
Nerád lovím v obkolesení ostatných rybárov, pre to bleskurýchlo balím celý tábor. S Renaultom naloženým až po strechu sa presúvam na druhý koniec jazera, kde je hlbšia voda a z druhej strany je prístup takmer nemožný. Hmla znovu padá na vodu a ja nahadzujem svoje montáže do hĺbky, odkiaľ dúfam v úlovok väčšej ryby.
Všetko je ako má byť, avšak stále mi niečo vraví aby som aspoň jeden prút prehodil. Intuitívne pre to prehadzujem jeden prút do plytkej cca 50cm vody. Behom noci vyťahujem konečne dva kapre. Prvé ryby a hneď s váhou 11 a 13kg.
Paráda, moja dušička je už na mieste a ja si spokojne vychutnávam raňajšiu kávu v zajatí hmly. O ôsmej ráno ma z rozjímania vytŕha signalizátor, na konci montáže sa trepoce malý kaprík.
Okolo desiatej si všímam huby, ktoré v tomto vlhkom prostredí stihli vyrásť a tak sa púšťam do fotenia. V tom ma ruší zbesilá jazda z plytčiny. Záber prišiel na 21mm guľôčku Kill Krilla na mojej osvedčenej montáži z Jelly Wireky a ATS Centurionu č.6 vylepšeného o mouthsnagger..
Malú chvíľu nechápem čo sa to deje no po chvíli mi docvakne. Kapra zdolávam asi 15 minút pri čom cítim ako „kope hlavou“ a zdá sa mi, akoby to bol veľmi bojovný dvanásť kilák.
Pri podoberaní mi doslova padá sánka, tak tento má viac než 12 kg. Kapra dostávam na podložku a po odčítaní vážiaceho saku neverím vlastným očiam. Váha ukazuje 24 kg.
Hmla nemizne a tak aj ďalší večer mrznem v nepriehľadnom zajatí. Počas noci dostávam záber, ktorý premieňam na vypasenú lysú 12ku a o hodinu na to znovu skórujem s krásnym 13,5kg ťažkým lyscom.
Konečne prichádza ráno a s ním mizne aj hmla. Všetky veci balím do auta a vydávam sa na cestu. Počas cesty premýšľam nad dôvodom, pre čo sumčeky neboli až toľko aktívne. Možno to má na svedomí množstvo sumca, ktorý podľa Maďarov požiera kŕdle malých sumčekov.
Možno to má na svedomí klesajúca teplota vody a nedostatok prirodzenej potravy. Alebo som mal len šťastie a moje single baity našli skôr kapre než sumčeky. To sa však nedozviem pokiaľ na túto vodu znovu neprídem.
Ďalšiu výpravu sem som si naplánoval na jar, kedy bude voda ešte dostatočne chladná na to, aby sumčeky neboli toľko aktívne a určite si svoje poznatky prevediem aj na papier. Možno práve tie dopomôžu postaviť sa tomuto „ nepriateľovy “....a možno ani nie :)
S poslednej zahraničnej výpravy si nesiem ďalší poklad v podobe lysej dámy a množstva ďalších úžasných fotiek na ktoré sa budem ešte dlho dívať a spomínať na tie nezabudnuteľné zážitky...
Erik "Carptracker" Voltemar