Už dlho som si chcel skúsiť v kaprárine dačo nové a keďže vonku panovali teploty vhodné skôr na opaľovačku, než na rybačku, som sa rozhodol ukončiť inak neúspešní klasický lov na ťažko a vzal som prvý krát do ruky šúľačkovú udicu...
Slnko už bolo vysoko, keď som stiahol úplne nečinné prúty. Vzal do ruky prút, do druhej podberák a položku v ktorej som mal vysypaných zopár plávajúcich boilies, dajaké náhradné háčiky, malé olovká a kúsok fluorocarbonu.
Keď som dorazil k zvolenému miestu som potichu rozhrnul rákosie, oblial ma pot a srdiečko sa mi rozbúchalo do najvyšších obrátok. Predo mnou sa na slniečku vyhrievalo asi desať rôzne veľkých rýb, kde minimálne u dvoch som bol presvedčený, že sú to jedince nad 15kg.
Pozoroval som ich už asi pol hodinu a môj entuziazmus stále viac a viac opadával, pretože ryby boli skoro úplne nehybné a o dajakom prijímaní potravy sa im isto ani nesnívalo. Vybral som z podložky dve guľôčky žltých fluoro Pop-Up preliatych čistou ananásovou esenciou a hodil ich cca dva metre pred ryby, kde som predpokladal, že sa pohnú.
Na moje veľké prekvapenie sa jedna z rýb odhadom 6kg pomaly priblížila k boilies a vcucla ho takou silou, že sa doslova vytvoril malý lievik na hladine. V zlomku však boilies vyplula naspäť a pokojne plávala pomalyčkým tempom ďalej.
To už bol slušný "kontakt" s rybou aj keď zatiaľ len bez háčika. Akosi som však hlboko vo vnútri tušil, že dnes to víjde a ja si jedného z týchto mackov poťažkám. Opäť som sa však vrátil myšlienkami na zem a pozorujem čo sa bude diať ďalej.
Ryby s pokojom oddychovali. Ich správanie sa však rázom zmenilo, keď sa oproti nim objavila skupinka asi štyroch ďaľších rýb, ktoré priplávali z pravej strany. Všetky ryby začali trochu viac plávať. Pohybovali sa však stále len v akýchsi kruhoch a tu som veril, že je moja šanca.
Vytipoval som si jednu tmavú veľmi dlhú rybu, ktorej dĺžku som odhadol aj cez meter a zameral som na ňu všetku pozornosť. Po dlhšom pozorovaní som bol presvedčený, že to je amur. Pretože tak dlhého kapra som si nevedel predstaviť.
To mi však bolo jedno pretože to podľa odhadu bola najväčšia ryba, aká sa tam pohybovala a ja samozrejme "skromný" rybár som chcel chytiť hneď tú. Potichu som sa vzdialil od rákosia, a naviazal veľmi jednoduchú montáž. Na kmeňový vlasec som navliekol malé 25g olovko, malý obratlík č.8 a cca 40cm dlhú montáž z fluorocarbonu zakončenú háčikom choddy č.8.
Ďalej už len napichnúť Pop-Up a veriť, že to zoberie. Opäť som rozhrnul rákosie s malou dušičkou, či tam ešte bude. Bol. Stále sa pohyboval v rovnakom kruhu. Veľmi opatrne som nahodil montáž asi 3m pred neho a čakal, čo sa bude diať.
To čo potom nasledovalo bolo ako z rybárskej encyklopédie. Keď prišla ryba k nástrahe, na sekundu sa zastavila, na čo ale následne urobila doslovný výpad ako šťuka, ktorá práve zaútočila na svoju korisť. Na takéto dačo som nebol vôbec pripravený a ten výpad mi skoro vytrhol udicu z ruky.
Tu už vlastne ani nebolo treba prisekávať. Jednoducho som vyliezol spoza rákosia a pozoroval, ako ryba tlačí pre sebou vlnu smerom k protilahlím potopeným kríkom a stromom a ako mi mizne z navijaku stále nový a nový kus silonu.
Po vytiahnutí asi 40m vlasca som začínal mať obavu o to aby sa ryba nezamotala do potopených konárov a preto chtiac nechtiac, som si prevesil podberák cez hlavu a vkročil do vody rovnou čiarou za rybou.
Tá nemala v úmysle sa vôbec vzdať a bojovala naozaj ako o život. Počas brodenia sa za ňou, som zažil aj rušné chvíle, pretože som narazil na veľmi riedke bahno a prepadol sa do neho ako do jamy. Úplne vážne som sa začal topiť.
Voda sa za mnou zavrela a mne nezostávalo nič iné, len pustiť prút a všakovakými spôsobmi sa dostať zasa na pevnejší podklad. Podarilo sa. Opäť si prehadzujem cez hlavu teraz už mokrý, ale za to v tejto horúčave príjemne chladiví podberák a so zatajeným dychom prosím vodníka nech sa ryba medzičasom nezbavila háčika.
Keď zodvihnem prút a dovíjam asi tri, štyri metre silonu cítim kontakt a silné zatrasenie hlavou. "Je tam". Vydýchol som si. Celé to pokračovalo ešte asi ďalších 15min. Obom nám už dochádzali sily, ale vzdať sa nechcel ani jeden z nás. Postupne sa skracovala aj dĺžka silonu medzi mnou a rybou.
Keď som ju mal už skoro pod nohami, stále som si myslel, že ťahám veľkého amura a bol som pripravený na prípadný výpad. To čo sa zjavilo na hladine mi úplne vyrazilo dych a ešte len teraz som sa roztriasol od vzrušenia, ale aj strachu. Neviem to inak nazvať, ako len, že sa mi pod nohami vynorilo doslova prasa v rybacej podobe.
Obrovský lysec, akého som nikdy nevidel. Papuľa veľká, že sa do nej bez problémov zmestí tenisová loptička. Môj malý háčik sa tam len mihotal a skoro vôbec nebol vidno. Potom to už išlo všetko pekne po poriadku. Nasledovali ešte dva menšie výpady a kapor mi bezpečne vkĺzol do podberáka...
V tú chvíľu mi bolo jedno koľko bude vážiť a merať. Bol som prenesmierne šťastný a vďačný za tieto práve prežité chvíle, ktoré sa nestávajú každý deň. Bol to doslovný rybársky sviatok. Tešil som sa ako malé dieťa a kričal na celé jazero.
O to bola moja radosť ešte väčšia, keď sa ručička váh zastavila na čísle 23,1kg a 110cm. A ak by vtedy pri mne neboli kámoši a neobdivovali by toto mohutné a zdravé zviera, tak by mi isto vtislo slzy do očí...
Ďakujem...
Za NIKL Team Slovakia
Miloš Švihorík