Léto není Milošovým oblíbeným obdobím, ale kdo by vydržel celou tu dobu doma...?
Je začiatok prázdnin, všade samá dovolenka a ja kujem plány, ako naložím s tím málo časom, ktorý mi na oddych zostáva spolu s rodinou. Ako vždy jednoznačná voľba padá zasa na čas strávení pri vode s nahodenými udicami.
Keďže idem s rodinou a malými detičkami, tak výber lokality musím podmieniť práve tomuto faktoru a preto volím malý súkromný rybníček, kde sú preliezky, hojdačky, zvieratká a pod.
Rodina je zo všetkým spokojná až na trochu chladné počasie na túto dobu. Ako náhle je všetko pripravené na ich komfort a pohodlie, tak môžem zobrať do ruky prút a začať vymýšľať plány, ako prekabátim za tých pár hodín aspoň dajakého pekného kapríka.
Plavá tu zopár rýb, ktorých hranica presahuje aj 15kg a dokonca jeden dlhý šupináč, ktorého váha je ešte o čosi vyššia. Nebudem klamať, keď poviem, že práve ten bol mojim cieľom, alebo aspoň snom.
Celkovo to však robím veľmi jednoducho a nič nekomplikujem. Na háčik osvedčení Kill Krill 2 x 24mm, okolo zopár rozkrojených guličiek a uvidíme čo to urobí. Asi tri hodiny sa nedeje nič. Potom sa však naraz ozvú dva prúty a hlásia kontakt.
Najskôr myslím, že je to prejazd, ale po zaseknutí jednej a druhou rukou aj druhej udice zisťujem, že na konci vlascov mám dvoch zdatných bojovníkov. Jednu udicu podávam otcovi a s tou druhou pracujem sám.
Otec zdolal rybu rýchlejšie a úspešne podobral kapríka okolo 10kg. Ja sa ešte stále trápim a vôbec sa mi nedarí odlepiť rybu od dna. Darí sa to až po cca 10min. Tipnite si čo, alebo kto sa mi objavil na hladine. Bol to presne ten šupináč, o ktorom som sníval na začiatku.
Zdarne ho podoberám a vynášam na breh, kde mi už za chrbtom stojí slušné obecenstvo. Vtom sa ozýva aj tretí prút a aj tu premieňam záber na pekného lysca. Všetky ryby fotíme za asistencie detičiek a okoloidúcich.
Po tejto akcii už neprichádza žiaden záber. Rodina odchádza domov a ja som rozhodnutí zostať ešte zopár hodín po zotmení, pretože verím, že keď sa to všetko upokojí, tak sa môže opáliť ešte dajaký ten slizáčik.
Tak sa aj stalo a ja už po tme zdolávam ďalšie dva pekné kapríky. Už viac ani nenahadzujem. Len všetko pobalím a vraciam sa späť do každodennej reality...
Miloš Švihorík
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
