Pár volných nocí využil i Erik, který se okamžitě usadil k Malému Dunaji.
Na lov nemal veľa času a tak chodil k vode vždy okolo 18 večer a lovil do 5 rána. Ráno ale musel všetko urýchlene zbaliť naspäť do auta, v ktorom som aj prespával a utekať späť pracovať.
Vybral si teda miesto neďaleko svjho domu aby stíhal ráno po rybačke aj rýchlu sprchu.
Prvý večer prichádza na miesto už s prirpavenými montážami z Jelly wireky, Longshangu a Gladiatoru spolu so Shortym. Stavil na Kill Krill, ktorému postupne výpravu od výpravy upisuje svoju dušu. O štvrtej ráno „prehadzuje“ dva metre od brehu na predkŕmené miesto a na hodinku si ešte „líha“ do auta, dospať potrebný čas.
Veľa však toho nenaspal, keďže pol hodinu od „nahodenia“ mu prichádza razantný záber. Krátka zdolávačka a do podberáku dostáva MaloDunajské torpédko, váhou tesne pod 14kg.
Na druhý večer znovu nakladá všetko potrebné do auta a vyráža. K vode prichádza o niečo neskôr ale vybaľovanie mu trvá len niekoľko okamihov a tak už o chvíľu sedí v aute a popíja skvelú „termoskovú“ kávu.
Tesne pred polnocou ho zo snenia o Big carp mamách vytŕha priam učebnicová jazda. Kapor bojuje ako lev a v nejednej chvíli sa Erikovy zdá že ide o ruskú ponorku.
Do podberáku ho dostáva až po pol noci a je viac než prekvapený jeho váhou. Jeho váha totiž nebola adekvátna tomu ako bojoval a tak sa Erik znova presvedča, že riečne ryby sú naozaj nevyspytateľné. Daľšie večery sa mu už tak nedarilo, aj keď vytiahol pár krásnych mrien.
Kapre si to nasmerovali do vedľajšieho kanálu do plytšej prehriatej vody a snaha o záber v „hlavnom toku“ Malého Dunaja bola skôr len výkrikom do tmy. Napriek všetkému bol Erik však naozaj rád že znovu mohol nazrieť do královstva Malo Dunajských kaprov a zoznámiť sa s jeho obyvateľmi.
Erik Voltemar
|
|
|
|
|
|
|
|
