Slovenská raketa se opět ozvala...
Som veľmi vďační, že sa mi túto sezónu darí jazdiť k vode minimálne 1 krát za týždeň. Za posledné sezóny to býval pre mňa nevídaní jav a tá frekvencia výprav bola cca 1 krát za mesiac. Stále je to však všetko podmienené momentálnym synčekovým stavom a preto, ak sa naskytne príležitosť musím ju využiť aj keď práve vonku nie je počasie, aké by som si prial. Inak tomu nebolo ani pri tejto rybačke...
Poobede som prišiel domov, všetko bolo v poriadku. Nezostávalo mi nič iné, len pobaliť veci a vyraziť. Komplikoval to však fakt, že vonku bola slušná zima a predpoveď na noc hovorila dokonca o silných mrazoch.
Moc sa mi veru nechcelo, ale kedže si termíny nevyberám, tak musím siahnuť po všetkom, čo je k dispozícii. Pribalil som preistotu ešte jedno termo prádlo navyše a hor sa za novým dobrodružstvom.
Už po príchode k vode mi bolo jasné, že to nebude prechádzka ružovou záhradou, pretože zima bola riadna. Po pár minútach manipulácie s udicami a montážami som mal ruky skrehnuté na kosť. Preto som sa rozhodol urobiť malú zmenu a namiesto rozpustného Kill Krill Atraktu, som pod háčik zavesil Kill Krill Ready, ktroý vydrží nastražený kľudne aj celu noc. V tej zime sa mi nechcelo každých šesť hodín vyťahovať prúty a vymieňať nástrahy.
Chcel som len nahodiť, vliezť do spacáku a modliť sa, aby neprišiel záber :-)). Tak aj bolo celú noc. Nič sa ani len nepohlo.
Až nadránom pípla pravá udica. Bola síce ešte stále tma, ale dióda všetko osvetlila. Po chílke to píplo znova a po pár sekundách si už brala ryba prvé metre vlasca z cievky navijáku. Slabý zásek sedí a už sa preťahujem s poriadnou rybou. Keby som však opýsal aká mi bola zima, tak mi možno ani neuveríte. Triasol som sa na celom tele a prosil kapra nech už povolí a ja ho môžem podobrať, odfotiť a pustiť nazad.
Samozrejme on mal iný názor a vláčil ma po jazere ešte dobrých 10 minút. Navyše sa zamotal do vedlajšieho prútu, takže sa to všetko ešte skomplikovalo. Nakoniec som ho však podobral. Bol dosť veľký, ale stále vyhrával pocit zimy. Pár rýchlych fotiek a šup s ním naspäť do vody, pretože v mraze je to trocha nebezpečné a rybe by to mohlo uškodiť. Už som si vôbec necítil ruky.
Preto som ani nenahadzoval a zaliezol rýchlo do spacáku. Tam som drkotal ešte hodnú chvíľu, ale postupne mi bolo teplejšie a začala predsa len vyhrávať rybárska vášeň a vidina ďlašieho úlovku a tak som znova vyliezol do tej zimy, rýchlo napichol nového Krilla a nahodil. Potom späť do ešte nevychladnutého spacáku.
Koľko myslíte, že som v ňom vydržal. Bolo to približne 5 minút a tá istá udica hlási plynulú jazdu. Opäť sa všetko zopakovalo a ja som sa práve chystal podobrať ďlašieho pekného kapríka, keď v tom nastal jeden menší problémik. Nevedel som vôbec odlepiť podberák zo zeme. Jednoducho tam primrzol. Všetko sa však podarilo a ja vynášam kapra na podložku.
Tu sa však objavuje ďalší problém, aj tá je zmrznutá na kosť a mne nezostáva nič iné iba v jednej ruke kapra okolo 13kg v podberáku, zamrznutú podložku v druhej ruke odniesť ku vode a tam ju celú namočiť a chvíločku počkať, kým povolí. Všetko však znova dobre dopadlo a po pár nevdarených fotkách púšťam kapra nazad do vody.
Podložku aj s podberákom nechávam namočené na okraji vody, aby znova nezamrzli a idem si ľahnúť. Ešte som si len sadol a začal sa vyzúvať a v tom... ďalšia jazda a na jej konci opäť veľká ryba. Zimu som už vôbec nevnímal, pretože takúto sériu som už veru dávno nezažil. Síce som sa stále triasol, ale adrenalín bol tak silný, že mi to už nevadilo.
Po tejto rybe sa to už všetko trocha ukludnilo a ja premrznutí na kosť avšak veľmi spokojní ulíham do postele a čakám na prvé slnečné lúče. Už som nezaspal a pozoroval som miznúce hviezdy a pribúdajúce svetlo.
Vo vnútry som ďakoval Bohu za všetko čo mi už túto sezónu doprial a v hlave som kul plány na ďlašie a ďalšie výpravy. Z tohoto rozjímania ma vytrhol ako inak ďalší záber. Na jeho konci sa mi v sieťke podberáu objavil starý známý z minulej sezóny. Bol som nesmierne rád, že je zdravý a vo výbornej kondícii. Niečo mu síce ubudlo na váhe, ale stále je to krásna a pre mňa obrovská ryba...
Miloš Švihorík
|
|
|
|
|
|
|
