S pořádnou rybou se nám ozval i Erik Voltemar...
Je pondelok po obede a ja netrpezlivo sedím v kresle. Už asi dve hodiny sa pohrávam s myšlienkou či ísť na ryby. Keďže víkend sa niesol v znamení rodinných osláv a akcií, na ryby mnoho času nezostalo. V mysli sa mi odohráva ťažký vnútorný boj.
Na jednej strane je to veľká túžba aspoň na chvíľku namočiť montáže do vody, no na druhej strane pocit zodpovednosti, keďže na druhý deň sa od skorého rána zúčastňujem na detských rybárskych pretekoch ako sektorový rozhodca.
Nakoniec ma moje rybárske ja prehovára a ja vyrážam na jedno mŕtve rameno menšej riečky s tým, že keď nič iné, aspoň sa dobre vyspím a ráno o 6:00 vyrazím smer preteky.
K vode prichádzam približne o šiestej večer. Poučený z minulej výpravy mám dopredu pripravené všetky potrebné veci k lovu. Montáže zložené z Inline 121gr olova na 60lb olovenke a s 15cm nadväzcom z Jelly Wireky, na konci ktorej je ako britva ostrý Longshank 6ka už netrpezlivo čakajú, kedy na ne nastražím Kill Krill Attract a nahodím.
Teplota vody presahuje 16° a ryby sa pripravujú na neres. Vidím že som prišiel naozaj v pravý čas.
Všetko je behom krátkej chvíľky tak ako má byť a usadený na lehátku si užívam okolitú prírodu. Keďže mám montáže položené tesne pod nohami, snažím sa svoj pohyb obmedziť len na nevyhnutné úkony.
S padajúcou tmou mi prichádza aj prvý záber. Po malej chvíli vyťahujem krásneho šupináča tesne nad 11kg. Znovu navliekam 2x 20mm Krilla, ktorého som si dopredu predipoval Krillovým dipom. Prút pokladám naspäť pod breh a líham si do spacáku.
Tesne pred 22:00 mi prichádza záber a s veľkou dávkou šťastia sa mi darí vytiahnuť krásneho 12,5 kg lysca, ktorý bol chytený naozaj len za okraj pysku. Rýchlo zakrmujem obe miesta dvomi hrsťami boilies a spokojne zaspávam.
Intuitívne sa budím ráno okolo 4:30. Na pravý prút mi prichádza tak brutálna jazda, že signalizátor ani nestačí pískať.
Okamžite po záseku cítim, že mám česť s ozajstným „prasiatkom“. Nič mi nedáva zadarmo no po pätnástich minútach sa mi ho darí dostať nad podberák.
V tej chvíli sa ryba vypína a mne tuhne krv v žilách. Behom zlomku sekundy mi prút padá z rúk a ja sa ocitám až po pás vo vode, oboma rukami pevne držiac podberák. Ešte stále neverím že sa mi podarilo kapra podobrať. Až pridvihnutie siete podberáku ma utvrdzuje v tom že ryba je naozaj moja.
Pohľad na skoro dvadsať kilové torpédo v podberáku mi berie dych a ja sa zmáham na jediné : „ MÁM HO“
Ešte o štyri hodiny neskôr behom pretekov si v hlave prehrávam toto nezabudnuteľné ráno. Veď tri ryby nad desať a z toho jeden 19kg kapor behom niekoľkých hodín sa naozaj nepodarí len tak každý deň.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
