Výprava snů... - 2. 5. 2012

V stredu 15.júna je deň poslednej mojej štátnej skúšky. Vo štvrtok doobeda už stojíme na brehu jazera a nakladáme všetky veci na čln a preplavujeme sa na vyhliadnuté miesto. Kopy harabúrd pripomínajú 3 vykradnuté  rybárske obchody. Približne po dvoch hodinách sme na mieste, so všetkým potrebným a pred nami je týždeň rybačky. Príde mi to až neuveriteľné po dlhšom čase rybárskeho pôstu, ktorého dôvodom bola škola.

Výber lovných miest sa zdal zo začiatku jednoduchý. Omyl! Pod hladinou nás však čakala vodná džungľa v podobe takmer súvislého  vysokého travinového koberca. Aby sme to nemali príliš jednoduché, tak miesta bez buriny boli často pokryté hlbokými nánosmi smradľavého bahna. Pomocou sonaru, slnečných okuliarov a olovnice sme po pár hodinách na vode našli potencionálne miesta pre naše montáže.

Pri ich výbere sme dbali hlavne na to, aby tam bol aspoň kúsok čistého a tvrdého dna na položenie montáže. Už na prvý pohľad sa mi pozdávali štrkové lavice, ktoré sa zvažovali do hĺbky. Nedalo nám to, a túžba mať nahodené udice nás donútila hneď prvý deň vyviesť, aj keď iba do polnoci.

Oplatilo sa a dva menšie kapry ma presvedčili o dobrej voľbe miesta. O polnoci som stiahol udice, dokrmil miesta a spokojne zaspal. Nie však na dlho. Okolo tretej ráno ma budí buchot hrmot na brehu. Rýchlo vybieham zistiť, čo sa deje a kto má problémy so spánkom.

Rybárska stráž! Vzorne si plnia svoju povinnosť a prišli sa uistiť, či je všetko v poriadku a či sú všetky montáže na brehu. Všetko OK, naďalej ostávame majiteľmi povoleniek a môžem na hodinku opäť zaľahnúť, aby som svieži o štvrtej vyviezol. Perfektné pravidlo, ktoré mi aspoň predĺži deň.

Nasledujúce dva dni často zdolávame a vyvážame, no veľkosť kaprov ma neuspokojovala. Tušil som podstatne väčší potenciál vody, preto som sa snažil niečo zmeniť, aby som dostal do podberáku mohutnejšieho kapríka. Spočiatku sa nám to vôbec nedarilo.

Skúšal som eliminovať malých kaprov rôznymi spôsobmi, no nepomáhalo takmer nič a hladní kapry malých a stredných rozmerov sa striedali v podberáku. Pri výrobe boilies 3XL sme pridali väčšie množstvo Robin Red oil aktiv, ako je odporúčané.

Guľôčky boli výrazné a práve to som pripisoval množstve a veľkosti rýb. Ďalší deň, po vyvezení prútov o štvrtej ráno som pri kávičke sledoval pozorne hladinu a snažil sa vystopovať väčšie kapry. Zbožňujem rána pri vode! Výskoky nad hladinu neboli ďaleko od mojich miest, čo ma ukľudňovalo a motivovalo.

Práve toto ráno som zmenil taktiku vnadenia. Pod hranu som položil veľmi presne montáž a vnadil som minimálne 5až 10 metrov od nej. Všetko krmivo dopadalo na šikmú lavicu a samostatná gulička čakala na opatrnejšieho kapríka, krúžiaceho opodiaľ. Ako nástrahu našíval výhradne jednu guľôčku 3XL-ka. Panáka mi väčšinou zobrali menšie pažravejšie ryby a presne tým som sa chcel tento krát vyhnúť.

Do obeda sa nič nedialo, čo bolo doposiaľ neobvyklé a až okolo poludnia som mal plynulú jazdu. Pri zdolávaní z člna som ľahko zistil, že ryba je poriadne ťažká. Asi 20 minút mi trvalo, kým som mohol kapra podobrať a položiť na podložku.

Obrovské mohutné telo! Krásny nový osobák zo Slovenskej zväzovky s mierami 105 cm a 20,5 kg. Úžasná ryba, úžasný deň! Zmena taktiky sa na 100% oplatila! Do večera prímam gratulácie od známych aj neznámych.

Krásny deň plný eufórie nám však prišiel pokaziť domáci rybár, ktorému sme zrejme prekážali. Na pomoc si priviedol predsedu miestnej rybárskej organizácie a spoločnými silami sa nás snažili odtiaľ vyhnať. Keď to nešlo po dobrom, skúšali po zlom.

Vyhrážali sa nám všeličím možným aj nemožným, no najmä tým nemožným. Nepomáhali ani argumenty, že bivak nie je stan a my nestanujeme, ale chytáme ryby, na čo máme právo! Rozzúrení odchádzali so slovami, veď uvidíte! Boli sme si vedomí, že neporušujeme žiadny zákon, tak sme sa snažili čím skôr zabudnúť na túto nepríjemnú skúsenosť a venovať sa ďalej naplno dobre rozbehnutej rybačke.

Večer chytáme zopár kaprov do 12 kg a po polnoci ešte pred spánkom dokrmujem svoje miesta. Nasledujúci deň pokračujem v nastavenej taktike, čo sa mi opäť vypláca. V podberáku končí ďalšia nádherná ryba, tento krát s hmotnosťou 17,1 kg a tesne pred polnocou kapor ťažký presne 15 kg.

Neuveriteľné! Veľa kaprárov zatracuje slovenské štátne vody, no ja si naopak myslím, že práve tie sú vhodné na zaslúženú a nefalšovanú radosť. Nie je ľahké uspieť, no keď sa to raz podarí, stojí to za to a rybár si to cenní o to viac!

Naše úspechy sa rýchlo šíria svetom a zrejme to nenechalo chladným zmieňovaného domáceho rybára. Po zdolavaní kapra sa vraciame na breh a už nás tam čakala mestská polícia. Po kontrole odchádzajú. Netrvalo dlho a pre zmenu prišla opäť rybárska stráž. Páni s odznakmi na hrudi si takmer 15 minút obracali v rukách naše povolenky a všetky doklady. Papiere v poriadku, no bolo ešte potrebné zistiť, či máme odháčkovač, meter a prečo máme ten podberák v člne zložený.

Popozerali pozorne po okolí, či náhodou nenájdu neporiadok a odišli danému domácemu na kávičku. Osobne mi je veľmi ľúto, že sa podobné situácie stávajú. Chodievam na rybačku od malička a prírodu milujem. Správam sa k nej najlepšie ako dokážem. Od vody odnášam pravidelne plné vrecia odpadkov, najmä po iných ľuďoch. K rybám sa správam maximálne šetrne.

Aj na danom mieste, ak prišiel iný rybár s tým, že tam chce chytať, tak sme sa vždy dohodli, tak aby sme boli všetci spokojní. Je veľmi smutné, že niekedy ani maximálna snaha nestačí na to, aby sme mali kľud na rybách.

Posledné ráno pršalo a únava mi nedovolila vyviesť montáže skôr ako siedmej ráno. V silnom vetre to nebolo ľahké, ale zvládli sme to a posledné guľôčky čakajú na kaprov, kým ich nekompromisne zožerú. Kŕmil som už len pár guličiek na každé miesto.

S parťakom sme sa dohodli, že o 16:00 končíme, vyťahujeme udice a ideme domov. To je tá chvíľa, ktorú tak hrozne nemám rád, ale ešte nám ostávalo pár hodín. Pred obedom zdolávam kapra okolo 8kg, avšak posunul mi bójku do hlbšej vody. Vo vlnách som sa ju snažil nájsť, no ani za 45 minút sa mi to nepodarilo.

Sklamaný som položil montáž na svoje druhé miesto. Po pol hodine prestalo fúkať, mne to nedalo a šiel som hľadať utopenú bójku a svoje úspešné miesto. Na prvý krát sa mi to darí a s olovnicou zisťujem kam položiť nástrahu, čo som následnej aj urobil. To celé mi trvá ďalšiu pol hodinku a čas rybačky sa pomaly chýlil k záveru.

Za vynaloženú námahu som dostal odmenu, pekného lysca s hmotnosťou cca. 7 kg. Bolo 15:00 a zvažoval som, či má ešte význam vyvážať na hodinku. Pre pokoj na duši, aby som si nič nemohol vyčítať, že som niečo odflákal, som to odvesloval, položil montáž na moje miesto a prihodil 5 posledných guličiek. Snaha sa niekedy vypláca...

Poslednú hodinu sme mali čas vyhradený na naloženie všetkých vecí do člnov, aby sme o 16:00 mohli už iba udice vytiahnuť a odplávať preč. Všetko sme podľa plánu stihli a tá nechcená chvíľa naozaj aj prišla. Tak to už bohužiaľ chodí, že všetko pekné musí raz skončiť.

Vyťahujem prvú udicu, balím do puzdra. Idem pre druhú, ale doteraz nerozumiem prečo som ju položil na kameň pri stojane, namiesto vytiahnutia. ,,Keby náhodou“, s úsmevom som povedal parťakovi.

Začal som si baliť stojan a v tom sa mi roztočila cievka navijaka na prúte, položenom na kameni. Ako som to zbadal, vybuchol som smiechom, že toto už nie je možné! Sadli sme do menej naloženého člna, zobrali sme iba sieť z podberáka, lebo rukoväť bola na spodku člna pod tonou vecí a šli sme oproti rybe.

Celý čas veslovania som tomu nemohol uveriť a opakoval dookola ako magor:,, toto je sen!“. Prišli sme nad rybu, a zbadal som pri hladine tortilku, ktorú mám 1,5 m od montáže. Predpokladal som, keďže sa ryba tak rýchlo vzdala, že to bude maličký kaprík na rozlúčku. Avšak vtom z pod člna vyplával ten ,,maličký” kaprík.

Skoro som do vody spadol. Potom nasledoval asi 20 minútový boj, nekonečná preťahovaná o každý meter. Ruky som už mal vyťahané ako orangutan. Keď som ho konečne dostal k hladine, tak sme ho nejakým zázrakom dostali medzi ramená podberáka. Neuveriteľná úľava! Nemali sme ani podložku so sebou v člne, tak sme nechali kapra vo vode a pomaly sme veslovali na breh. Odhadovali sme ho na 17 až 18 kg. Nádherná bodka za nádhernou rybačkou.

V plytkej vode som vystúpil, pohľadal podložku a podsunul pod kapra. Nikdy nezabudnem na moment, keď som ho zbadal prvý krát na podložke v celej svojej kráse! Neskutočný, mohutný a obrovský kapor, ktorý zabral ešte neskôr ako za minútu dvanásť.

Po tele som mal zimomriavky, cítil som isté chvenie, mozog asi prestal úplne pracovať a vydával som iba nejaké pazvuky. Po chvíľke som sa ako keby prebral z kómy a kapra sme zvážili. Fantastických 27,20 kg a 109 cm!!! Úlovok, ktorý prekonal aj moje najtajnejšie sny.

Aj napriek problémom, ktoré nám pripravil miestny rybár, sme zotrvali. Nedali sme sa odradiť a oplatilo sa. Vyzerá to, ako keby nás osud skúšal, či sme pripravení a dostatočne odhodlaní. Výdrž a snaha sa mi vyplatila najviac, ako som si mohol len želať. Výprava snov!

Gratulujeme!