"Po troch neúspešných výpravách, kde som zhorel na celej čiare, som sa trošku od lovu kaprov odtiahol a vonku som nebol skoro tri týždne. Aj cez nie dobrú náladu ma to zasa začalo k vode ťahať a tak som sa konečne odhodlal isť znova skúsiť šťastie.
Ale poďme pekne po poriadku.
Všetky tie tri spomínané neúspešné výpravy trvali cca 24hod. Napriek tomu, že som ich mal "dokonale" premyslené pripravené a neviem, čo ešte, som jednoducho cez všetky možné pokusy nevedel chytiť kapra nad 5-6kg. Ľudia okolo mňa aj väčšie ryby poťahali, ale mňa sa držala akási zvlášna smlola, ktorú som nevedel ničím prekonať. Preto som po poslednej výprave odložil prúty do kúta a lov kaprov na chvíľu zanevrel.
Postupne však moja skepsa opadla a vnútorní hlas ma ťahal znovu k vode. Akosi to však situácia doma nedovolovala. Aj cez viaceré snahy sa to jednoducho vždy niečím prebilo a ja som musel zostať doma, alebo ísť niekam inakam, len nie na ryby. Dávno som už zabudol na predošlé neúspechy, v mysli som mal iba to, aby som znova niekde omočil vlasce.
Ten deň konečne prišiel a mne sa naskytla možnosť vybehnúť aspoň na pár hodín k vode. Nakoľko som sa aj teraz zdržal dlho na cestách, tak som nemal čas nič si pripraviť. Všetko, som len na rýchlo nahádzal do auta a rýchlo smeroval k vytipovanej lokalite.
Po príchode som bol trocha sklamaní, pretože miesta, ktoré som mal vytipované boli obsadené. Preto som si sadol na najbližšie voľné miesto a nahodil. Nič som nemenil ani na montážach, ani na ničom. Len som napichol jednu potápavú a jednu plávajúcu guličku Kill Krilla a už aj smerovala montáž do vody.
Bolo mi jedno, aká tam bola zavesená montáž, hlavne, že som už bol zasa vonku. Ani som nekŕmil, ani nič. Len som jednoducho nahodil na náhodné miesta a sadol si do stoličky trocha si oddýchnuť a nasať tú správnu kaprársku atmosféru.
Dlhšie sa nič nedialo, tak som si išiel ľahnúť. Hneď, ako som sa zazipsoval ma vytrhol nazad zvuk signalizátora. Neveril som sám, čo sa to deje. Keď mi však ubúdali ďalšie a ďalšie metre vlasca z navijáku, začal som byť nervózni, či po všetkej tej smole neprídem aj o túto rybu, ktorá vyzerala naozaj sľubne.
Neprišiel som. Po asi desať minútovom boji som podobral veľkého tučného lysca. V tom okamihu zo mňa opadla všetka nervozita a nezostávalo mi nič iné len sa tešiť a veriť, že všetko zlé je už za mnou. Ryba vážila 15,9kg. Mal som naozaj úprimnú radosť, hlavne keď si pomyslím, ako šťastlivo som tohoto pupkáča chytil.
Keď som kapra odnášal pustiť späť do vody ozvala sa aj druhá udica na ktorej bola ďalšia krásna ryba. Ďalší veľký lysec. Tento raz to bol starí známy, ktorého som ulovil prvý krát na jar. Teraz mal presne 15,5kg.
Je to až neuveriteľné, aká dokáže byť kaprárina nevyspitateľná. Niekedy to máte všetko stopercentne vymyslené a pripravené a nechitíte nič a inokedy stačí len prísť ku vode nahodiť jednoducho kam to poletí a podaria sa zolať ryby o ktorých môžeme častokrát len snívať... "
Miloši, dobrá práce! Smůla se nikoho nedrží věčně a neúspěch se vždy nakonec obrátí v úspěch. A to je také jedno z kouzel kaprařiny...