Milošův nový osobák na Kill krill - 27. 8. 2011

Všetko sa to zbehlo veľmi rýchlo a ja si už ani nespomínam, ako sa to celé vlastne začalo. Viem, že ma mladý 14 roční chlapci Filip s Peťom znova a znova nahovárali, nech idem s nimi von aspoň na jednu noc. Nejkao to nevychádzalo raz jednému inokedy zasa druhému.

Až po nejakom čase sa to konečne podarilo a spoločne všetci traja stojíme na brehu jazera, ktoré mne osobne už túto sezónu vydalo zopár pekných rýb. Nakoľko mi tu perfektne funguje testovacie boilies Kill Krill, tak som ani na sekundu nezaváhal a nastražil ho na obe udice. Zopár guličiek som podaroval aj chlapcom nech skúsia šťastie a aspoň tak budeme mať lepší prehľad o jeho funkčnosti.

Hneď po nahodení som šiel za Peťom, pomôcť mu naviazať vhodné montáže. Filip nechcel zostať pozadu a rozbehol sa za nami "nakuknúť" čo to tam majstrujeme. Jeho beh však nedopadol dobre. Už bol od nás len pár skokov, keď palcom na nohe zavadil o skalu a roztrhol si kožu. :-( Hneď nám bolo všetkým jasné, že dnes sa pre neho rybačka skončila. Zo zvesenou hlavou a nesmierne smutný odchádzal zo zakrvavením servítkom okolo palca, poprial nám šťastný lov a stratil sa v hustnúcej tme. Zostali sme s Peťom sami na celom jazere.

Mám rád tie chvíle, keď som niekde na rybníku, kde nie su žiadny rybári pretože to vždy znamená väčšiu možnosť uloviť dajakú peknú rybu. Spokojne sme si s peťom popriali dobrú noc plnú záberov, dohodli signál, ako jeden druhého privoláme k prípadnému úlovku a obaja sa pobrali do ríše snov. Zaspal som, ako poleno, pretože mávam toho cez deň naozaj dosť.

Zo sna ma vytrhla až po pár hodinách pekná plynulá jazda na ktorej konci bol guľatý odhadom 10kg lysec. Peťo samozrejme asistoval pri celej zdolávačke a urobil mi pár snímok na pamiatku a znova sme si ľahli spať.

Ani som ešte oko nezažmúril, pretožé kým mi vyprchá zo žíl adrenalín, tak to nejakú chvíľu trvá a znova sa rozbehla tá istá udica. Opäť zásek zdolávačka a Peťo podoberá o poznanie väčšieho lysca. Toho už aj vážime. Má presne 14kg. "Výbrne, ak to bude mať takúto rastúcu tendenciu, tak do rána urobíme dvacku" vravím Peťovi. Ten sa len usmieva a myslí si svoje. :-)

Rozhodil som ďalšie guličky Kill Krilu, nahodil montáž na rovnaké miesto a spokojne znova zaľahol spať. Dlhšie sa nedialo nič, okrem pár kaprov, ktorý chceli skontrolovať, či sme ešte tam a vyskočili nad hladinu. Boli presne štiry hodiny ráno a zo sna ma vytrhne jedno krátke pípnutie. Nevenujem tomu ďalšiu pozornosť, pretože sa nič viac neozýva. Trocha sa pomrvým v spacáku a obraciam sa tvárou k nebu. Počujem však akýsi zvláštni rapkajúci neprerušovaní zvuk. Pozriem na stojan a pravá udica už na ňom drží iba za rukoväť úplne mimo signalizátor a cievka sa rýchlo otáča a miznú ďalšie metre vlasca.

Ani sa neobúvam a bosí utekám k udici nech o ňu neprídem. Zásek sedí a práve začína poriadne ródeo. Ako na potvoru sa Peťo nebudí, aj ja bosí stojím na brehu z prútom ohnutým ako luk a modlím sa nech to všetko dobre dopadne. Po niekoľkých pomalých avšak nekompromisných výpadoch sa stále viac utvrdzujem v tom, že ťahám veľú rybu. Dlho som nevedel kapra odlepiť od dna a môj Basic Instinct ukazoval celú parabolu svojho ohybu. Kaprovi už začali dochádzať sily a ľahol si na bok. Pomaly som ho pritiahol do podberáku. Od tej chvíľe sa choval, ako baránok. Prezeral som si ho vo svetle čelovky cez sieťku podberáku. Videl som, že je veľký, ale váhu som si netrúfol odhadnúť. Tajne som síce veril, že by mohol mať 20kg, ale pokiaľ to neukáže váha, tak neuverím.

Peťo sa zobudil, až po niekoľko násobnom pískaní. Pribehol okamžite. Nič som mu nevravel, iba som sa potmehúdsky usmieval a poprosil ho nech mi pomôže vyniesť rybu na breh na podložku. Skúsil rybu nadvihnúť, ale hneď pochopil a vlastne aj ja, že to nepôjde a kapra som musel vyniesť na breh sám. Veril som. Naozaj už keď som ho vynášal na podložku, som veril, že má dvadsať. Peťo nepovedal ani slovo a len sledoval, ako ťažko sa manipuluje s takouto rybou. Tiež nie som zvyknutí pracovať s takýmito rybami, preto všetko trvalo akosi dlhšie, ako obvykle, ale zvládli sme to.

Prichádzala hodina pravdy. Zobral som do obých ruk váhu a zdvíham ťažké bremeno od zeme. Ručička ide 20kg, 22kg ... až 24,7kg... Rybu pokladám na zem, zopínam obe päste, ruky dvíham nad hlavu ako futbalisti po strelenom góle a na celé jazero revem "JE TO TAM". Teším sa, ako ešte nikdy pred tým.

V tej eufórii robím trocha zmätky. Neviem nájsť foťák. Keď ho už nájdem, neviem ktorý režim zvoliť, ale je to jedno práve som chytil kapra o váhe rovných 20kg, pretože mokrá podložka vážila presne 4,7kg. Nakoniec sa nám nejaké foto darí urobiť. Opätovne polievame kapra vodou, ešte ho v rýchlosti zmeriam a meter ukazuje 98cm. Nádhera. Spolu s Peťom ho odnášame nazad k vode kde dostáva slobodu a spokojne mizne v hlbinách. Aj ja som zostal sedieť na brehu a pozeral sa dlho na vodu, ktorá sa už celkom zavrela nad najväčším lyscom v mojom živote...

Miloši, co dodat?! Snad jen vyřídíme velkou gratulaci od celého teamu! Opravdu paráda!