Každoroční oddychovka - 16. 8. 2011

"Po sérii úspešných výprav nadišiel čas dovoleniek a oddychu. Nakoľko z chorým synčekom nemáme možnosť vycestovať na dovolenku do zahraničia, sme odkázaní spolu s celou rodinou ísť si oddýchnuť, len niekde v blízkosti nášho domova a aj to iba na krátku chvíľu.

Väčšinou iba od rána do večera. Tak isto tomu bolo aj tento rok a všetci členovia Švihoríkovskej famílie spolu so sestrou a satrými rodičmi sme vyrazili trošku si oddýchnuť. Ako inak keďže sme s otcom rybári aj táto oddychovka smerovala niekam, kde sa dajú namočiť vlasce.

Príprava doma bola veľmi, veľmi zložitá pretože po naložení auta všetkými tými potrebami, čo vyžadujú dve malé deti mi jednoducho akosi nezostávalo miesto na rbársku výstroj. Preto som všetko úplne zminimalizoval. Namiesto stojanu klasické vidličky a zavŕtacie tyče, podložku, nejakú základnú bižutériu, zopár olov a do kýblika pár guličiek 3XL-ka spolu s asi kilogramom 3XL peliet a nezabudnúť na Booster.

Nakoľko to mala byť naozaj krátka rybačka, tak nič lepšie, ako 3XL-ko som si nevedel predstaviť. Samozrejme sa mi hlavou rojili myšlienky o tom, čo, kde a ako položím a nastražím, ale hlavný zámer bol príjemný deň strávení v prírode spolu s rodinou a podľa toho som sa aj musel chovať.

Manželka ma už doma upozorňovala, že dúfa, že nebudem celý deň robiť iba okolo udíc a im sa nebudem venovať. Musel som jej slubiť, že iba občas prehodím udice a inak im budem vo všetkom k dispozícii, aleba ako hovorí Vlado Žúbor - na tú chvíľu budem "otec a manžel roka" :-)

Nemal som problém manželke sľúbiť, že sa im budem venovať, pretože sme tam brali všetky možné nástroje na prípravu táboráku, varenie gulášu, dajaké špekačky na opekanie a pod. Preto som ani nepredpokladal, že pri tom lomoze na brehu sa bude chcieť na podložku pozrieť aj dajaká tá rybka. Najskôr to aj tak vyzeralo. Narúbal som drevo, založil oheň, ženy začali variť gulášik, ale udice boli bez kontaktu. Ja som v pohode vypil prevého "Radlera", prosťe pohoda. Udice som ani moc nesledoval. Odposluch bol položení na stole pod prístreškom. Spolu s otcom a synom som si išiel trochu zakopať do lopty na blízku lúku.

Bolo práve poludnie. V tieni oklolo 30 stupňov, mi dvaja s otcom spotení, ako psi od behania za loptou, keď v tom na nás ženy kričia, že to tam pípa. Rozbehol som sa k prútom, ryba už brala z navijáku dalšie a dalšie metre vlasca. Po slabúčkom priseknutí a krátkom zdolávaní navádzam nad podberák krásneho dlhého lysca. Odhad váhy 10-11kg. Po zvážení sa môj odhad potvrdzuje presne 10kg. Výborne, takže rybárska česť zachránená a teraz už to je dovolenka naozaj zo všetkým, čo k tomu patrí.

Problém však nastal keď som chcel kapra vrátiť vode. Keď som ho položil na hladinu a pridŕžal za chvostovú plutvu aby sa spamätal, bolo ešte všetko v poriadku. Akonáhle však kapor spokojne odplával spustil syn, taký plač, že sme ho nevedeli dlhú chvíľu utíšiť. Synček je autista a tak je problém mu vysvetliť, prečo sme kapríka pustili. On sa s ním chcel jednoducho hrať a polievať ho vodou, tak, ako to videl u mňa. Nechápal, že by kaprík mohol zomrieť. Postupne sa potom upokojil a všetko prebiehalo v poriadku ďalej.

Len čo sme sa znovu presunuli na miestne hojdačky a rozhojdali obe ratolesti hlásia ženy ďalší záber. Tentoraz sa na breh pozrel dvojfarebný 12kg tažký lysec. Teraz sa však karta obrátila a synček začal kapra hneď ťahať aj s podložkou rovno do vody. Mal som problém mu zasa vysvetliť, že sa s ním chcem odfotiť. Bolo to dosť komické a okolitý rybári sledovali kovbojku, ktorú predvádzali Švihoríkovci na rybách. Celé to však pôsobilo veľmi humorne a vlaste o to na týchto akciách ide.

Neskôr po týchto dvoch pekných rybách prišli prísediaci rybári na kus reči, čo a ako, že ešte nemali žiadni záber. Poradil som im nejaké montáže a podaroval zopár guličiek 3XL-ka nech vyskúšajú šťastie aj oni.

Ešte počas rozhovoru sa rozbehla dalšia udica a na jej konci neuveriteľný dlhý 16,5kg vážiaci šupináč. Moja radosť nemala konca. Nechápal som, ako je možné, že cez najväčšie teplo, pri tom všetkom rozruchu na brehu sa podarilo chytiť takéto ryby.

To sa nesťažujem, práve naopak, som veľmi spokojní, ale niekedy je to proste zaujímavé. Môžu byť ideálne podmienky, všetko ako má byť a neurobíme žiadny záber a niekedy tá motyka proste vystrelí. Mne vtedy vystrelila dokonca tri krát a vždy to bola rana do čierneho...

Bol to prekrásny deň strávení pri vode spolu s rodinou, ohňom, gulášom, pivkom a veľkými rybami...

Aj vám všetkým prajem, aby ste zažívali podobné nezabudnueľné chvíle niekde na rybách..."

Miloši, co dodat. Opravdu vydařený den s rodinou, snad sen každého zapáleného rybáře!