V máji som strávil pomerne dosť času na brehoch vôd, skrz covidu 19. Bol čas neresu a ja som sa snažil hľadať miesta kde sa kapry zdržiavali. Okolo mňa príroda priam ožila, stromy boli osypané pukmi plodov a zvuk okolitých vtákov bol tým pravim oddychom.
Nič extra som nevymýšľal, našiel som si miesto s prekážkou a s hustým porastom trávy. Na rozbeh som nakobroval cca 1kg Devillu. Rybia aktivita bolo dobrá, ale bez záberu. To sa však zmenilo na druhý deň ráno.
|
|
|
Po razantnom zábere a ešte napínavejšom súboji podoberám miestneho šupináča. Ale až po prenesení na podložku zisťujem, že ryba je o dosť väčšia ako som predpokladal. Po zdokumentovaní som sa ešte chvíľu pozeral na jeho krásnu formu, ktorá sa mi pomaly strácala pod vodnou hladinou. Deň bez záberu som si sprijemňoval pozorovaním rýb, ktoré sa šantili na hladine, neďaleko od mojich montáži.
|
|
|
Druhá noc bola predo mnou. Všetko poladené na 110%. Bolo len otázkou času kedy to zoberie ten správny. To sa našťastie stalo a ja v noci, v ktorej by bolo počuť aj padnutie lístia bojujem s "miestnou príšerou". Onedlho blesk fotoaparátu hovorí za všetko.
Ráno som si privstal a v ruke s hrnčekom teplej kávy sledujem vodnú hladinu, ktorá začínala ožívať. Onedlho dostávam pomalú jazdu, ktorá sa končí radosťou. V podberáku mi skončil ozajstný klenot, ani nie jeho váhou, ale stavbou a sfarbením v podobe two-tone. Ešte som mal pár hodín do konca výpravy a ešte jeden miestny "násaďák" ma prišiel potešiť. Mna čakalo už len balenie a cesta domov, ale s úsmevom na tvári.
|
|
|
Užívajte si chvíle pri vode a nezabudnite byť sami sebou, len tak budete úspešní.
Za Nikl team - SK Martin Rydzi.