„Pochopiť prírodu sa človek snaží od nepamäti, ale ani po tisíckach rokov bádania sme stále plne neodhalili jej mágiu. Jej skryté zákony. Prečo sa rodíme, prečo umierame“...
|
|
|
Ten týždeň, kedy som mal v pláne radostne vyraziť na výpravu pod Pálavské vrchy ma z rybárskej eufórie vytrhla zdrvujúca správa. Svätý Peter si k sebe povolal rybára, ochrancu prírody, môj veľký vzor a strýka v jednej osobe. Odchod k vode bol o to ťažší, pretože som vedel že sa budem popri love musieť pripraviť na to najťažšie. Ísť mu dať posledné zbohom. Pri pohľade na majestátnu, drsnú no štedrú krajinu Južnej Moravy mi mysľou prebiehali rôzne myšlienky a ponorenie sa do samotného lovu bolo tým najlepším východiskom, aké sa ponúkalo. Môj strýko ma za svoj život naučil, že najkrajšie veci v živote sú tie obyčajné a podľa jeho vzoru „nemať veľa zbytočností, alebo skôr mať len to naozaj nevyhnutné“ som sa teraz riadil i ja. Zrazu som začal vnímať rojace sa pakomáre a lasotovičky, ktoré ich lovili, z úplne iného uhla pohľadu.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Vôbec som nevnímal okoloidúcich cyklistov ani neprajných ľudí, ktorý mienili tento lov prekaziť. Bola tam len veľká nádrž, krásne spomienky a divoké kapre. Svätý Peter asi tušil, že v tento čas budú majestátne šupináče tým pravým balzamom na moju dušu a tak, ich zopár k mojim Predátorovým montážam s 3XLkom a Gigantikou priviedol. V deň poslednej rozlúčky mi v mysli kolovalo mnoho spomienok a pocitov. S veľkou pokorou a vďakou som sa prišiel rozlúčiť s človekom, ktorý by si neprial nič viac, než len to, aby som pri vode zostal i v tejto chvíli a nikam od nej neodchádzal.
„Dnes tu už s nami nie je, lebo ako ten sťahovavý vták odletel za svojou spriaznenou dušou. Mal možno pocit, že povedal už všetko, čo chcel a zasial všetky kvety, rastlinky a stromy, čo mal v pláne.
Treba ich len sem-tam chodiť poliať.“
Erik „Carptracker“ Voltemar
Nikl&Carp´R´Us International team