Na skok sa vrátim ešte k mojej minuloročnéj jeseni, ktorá bola pre mňa za posledné roky asi jedna z tých najlepších. Nepochytal som síce žiadnych gigantov, ale za to som si zachytal skvele a aj s úplnou čerešničkou na záver sezóny.
|
|
|
Za dverami už pomaly klopala zima, iní to už pravdepodobne zabalili, ale mne to stále nedalo,pokúšalo ma to skúsiť ešte raz, hovorím si, dobre ešte jeden víkend a koniec. Teplomer ukazoval cez deň slabých päť stupňov, to sa ako tak ešte dalo zvládnuť ,ale noc, to už bola iná káva. No a samozrejme ja „pacient“ som naložil auto a aj cez mŕtvoly som valil k vode. Vybral som si „štátné“ veľmi hlboké štrkovisko s priezračnou vodou na ktoré som sa vybral po prvý krát, spoločnosť mi robili dvaja kolegovia čiže aspoň som v tom nebol sám a zistil som, že tých „chorých“ je nás viac. Nakoľko som som vôbec netušil do čoho idem, zvolil som u mňa istotu s ktorou som vedel, že nemôžem pokaziť nič. Kŕmenie teda pozostávalo z Devil krilla a Scopex/squidu a v konečnom dôsledku som trafil do čierneho, ale zas nebudem predbiehať. Po príchode na jazero, ktoré zývalo prázdnotou som sa okamžite vydal hladať miesta na ktorých budem loviť najbližšie tri dni. Po pár jazdách člnom krížom krážom a hore dolu som si vybral dve celkom slubné miesta, ktoré sa mi pozdávali. Bóje som si položil na trinástich a desiatich metroch s tým, že budem prechytávať okolité hrany. Jedno miesto som rozkŕmil Devill krillom, druhé zasa Scopex/squidom a s kľudným svedomím som sa vracal chystať pruty. Čo sa týka montáži tak na jeden prút som zvolil môj overený Blow back rig, pozostávajúci zo Stiff linku, 25lb smooth šnúrky a Predatoru o veľkosti 6. Spolu s 24 mm Criticalskou Scopex/squidu.
Druhú montáž som uviazal z 25lb Stipe-x šnúrky, Solar longshank veľkosť č. 6 s uzlíkom na ramienku a dopĺňajúcou 21mm Criticalskou Devill krillu. Nakoľko u nás v tomto ročnom období a v pomerne neskorú jeseň, doba lovu konči o 8 hodine večer, či som chcel alebo nie tak prúty som musel stahovať a čakať do rána do 7 aby som to tam mohol položiť znovu.Aj keď si osobne myslím, že je to brutálny nezmysel, ale aspoň som sa krásne každú noc vyspal. Piatok ubehol ako voda, sobota taktiež a ja s pár násadákmi na konte. Vravím si, že z tohto nič závratné už asi nebude.
Budím sa v nedelu ráno na budík a brutálnu zimu, ktorá mi už začínala trošku vadiť, ale plný elánu som sa vybral na vodu položiť moje “zakliate” montáže.Z jednej bojky kde som kŕmil Scopex/squidom som dostal možno šesť násadákov a z druhej, no tá bola mŕtva už tretí deň.No niečo mi v duchu vravelo, aby som to tam nechal a zbytočne nevymýšľal. Nakoniec som sa rozodol dať tomu ešte šancu a že to teda posledný krát preveziem. Pod longshank som našil čerstvú 21mm Criticalsku Devillkrila a vydal sa naprieč vetru rovno k mojej tyčovke. K montáži som prihodil za tri hrste Devil krillu a s kľudom som sa vrátil naspäť.Po pár hodinách od vývozu sa nič neudialo, spravil som si poslednú kávu a postupne som si začal baliť veci. Postupom času mi na brehu zostali, len prúty, čln a podberák s podložkou. Pamätám si na okamih, ktorý sa mi zarie, teda už zaryl hlboko do pamäti a to keď som sa rozhodol zajsť vytiahnuť z vody bójky. Pri ceste na späť k brehu, mi raz pípol odposluch, ktorý som mal zavesený na krku pod bundou. V duchu si vravím, že zas vietor, no v tom nastala brutálna jazda. Ani som sa nestihol poriadne zorientovať, len som schmatol prút, podberák a vydal sa znovu na vodu za rybou. Nakoľko som to odhadoval na nejakých cca 150 metrov, tak som ani len netušil čo môže byť na opačnej strane za súpera. Po príchode nad rybu som po pár minútach zistil, že to jednoduché nebude.Po dvadsiatich minútach sústavného pretahovania sa s rybou pozorujem asi dva metre pod hladinou obrovské telo kapra a ešte len vtedy som mal nervy na dranc, kolená roztrasené, srdce mi búchalo o život a v tom obrovské bubliny a znova výpad do hĺbky. Toto všetko trvalo ešte veľmi dlhých štyridsaťpäť minúť, ale ten nádherný pocit keď som ho podobral bol neskutočný. Ešte po ceste naspäť som krútil hlavou a nemohol tomu uveriť, ale v ten moment šťastnejšieho človeka na svete asi nebolo ako som bol ja. Po príchode na breh, pri zvážení mi ručička váhy ukázala čistých 19,70kg a po pár fotkách som ho s radosťou pustil tam kam patrí.....
NIKL Team Slovakia - Martin Ondrejička