Dva – tri krát do roka sa zvyknem zúčastniť pretekov v love kapra. Preteky si s parťákom Lacim vyberáme vždy podľa propozícií, ktoré nám najviac vyhovujú. Cez zimu sme kecali, či by neskúsili nejaký pretek, kde sa bodujú iba tri či päť najväčších rýb.
|
|
|
Laci hovorí, že on už raz bol na odhodovom preteku s názvom AB Cup, ktorý by nám mohol propozične sedieť. Kontaktovali sme organizátora, mrkli propozície, slovo dalo slovo a už aj sme boli registrovaní. Na tomto ročníku nás hlavne zaujalo, že sa vôbec nemohol používať zig rig a najmenší možný priemer boilies či peliet ktorý sme mohli použiť bolo 16mm. Čo možno iných odradilo, pre nás bola výzva. Čas preletel veľmi rýchlo a ani sme sa poriadne neuvedomili a už stojíme nervózny v rade na losovanie. Keďže som od Laciho mladší losovať musím vždy a všade ja :D Pýtate sa prečo ? Opýtajte sa Laciho ha ha ha :D Ťahám lovné miesto šesť a Lacimu hovorím, že som spokojný mohlo to byť aj horšie. Laci dačo frfle a keď prichádzam k mape s lovnými miestami pomaly triezviem, že ako ,,dobre,, som zalosoval. No môj optimizmus a dobrá nálada, stále hovorí, že to bude dobré a zachytáme. Teraz sa tu nebudem rozpisovať o tom ako sme sonarovali, chystali lovné miesta či už na brehu alebo na vode o tom už popísaného bolo a asi aj veľa bude . . . . . proste nie som taký, aby som tu mudroval o rôznych taktikách, či montážach to nechám na iných. Pretek začal a my prvý záber dostávame až po zatemní, no nie od bodovanej ryby, nakoľko sa bodoval kapor a amur nad 8kg. V noci a nad ránom zdolávame tiež niekoľko nebodovaných rýb. Deň sa nesie v znamení dokrmovania, chystania montáží a slnenia sa a ,,oddychu,, nakoľko sa počasie ozaj vydarilo. Polovica pretekov za nami a my stále bez bodovanej ryby
|
|
|
Po niekoľkých telefonátoch a návštevách pomaly, ale isto úplne triezvem z vylosovaného miesta no nevzdávame to. Lamentovať, frflať a sťažovať sa sme mohli i doma za pc, ne no na to sme sem isto neprišli. V sobotu večer sme to zlomili a po prvej bodovanej rybe, pripisujeme i druhú. V noci sme mali zasa niekoľko záberov od nebodovaných kaprov. Ráno – raňajky, kávička, dokŕmenie a prehodenie montáží. Stále som opakoval, že ešte sme nepovedali posledné slovo a tak aj bolo pár hodím pred koncom dostávam záber, kde na druhom konci stojí veľký bojovník, ktorý so sebou pozbieral všetky možné prekážky a zdolávanie som si tak po dovolení od hlavného rozhodcu vychutnal z člna. No keď Laci podobral toho krásavca zabudli sme na všetko a vôbec nám už ani nevadilo, že ďalšie bodované ryby už neprišli. Po pravde ani neviem koľkí sme presne skončili a do dnes mi to nevadí. Síce sme nič nevyhrali ale domov sme odchádzali spokojní s novými skúsenosťami, kamarátstvami a kontaktmi. A tá čerešnička na záver v podobe majestátneho lysca s napred odsudzovaného miesta hovorila za všetko a do dnes hladí ,,rybárske srdiečko,,. Tu sa mi zasa raz potvrdilo, že nádej umiera posledná a pokým sú montáže vo vode je vždy šanca! Na záver by som rád poďakoval za podporu Milošovi Švihoríkovi, rybárstvu CARPIO a našim rodinným príslušníkom, ktorý nám tolerujú tieto naše pobyty pri vode.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
PS: Rybkám chutila hlavne Gigantika a Kill Krill na KrillBerry podklade. Háčiky Predátor držali a sedeli v papuľkách ako mali...
S pozdravom Tomáš Bršel – Šutrík a Ladislav Tarics