Ahojte. Pokračujem v menšej sérií mojich reportov a pridávam ďalší do zbierky z kratučkej výpravy, ktorá sa odohrala ešte na prelome jari s letom. Znovu moje kroky zamierili na okolité miestne jazero, kde som sa už dlhší čas snažil podobrať nejakú tú „kapriu maminu“ ,ale nejako som to nemohol prelomiť a tak som veril, že by sa to mohlo podariť práve teraz.
Na samotný lov som mal vyčlenené len necelé štyri dni, ako aj na predchádzajúcich „výpravičkách“. Všetko som mal do detailov premyslené, krásne mi všetko fungovalo a nič som teda nemusel meniť. Už mi chýbala, len tá „mamina“ po ktorú som si cieľavedomo šiel ! Neprekážala mi ani doba lovu kvôli ktorej som musel presne o polnoci sťahovať prúty z vody von. Na kŕmenie som si znovu nachystal Angry plum v 24 mm verzii a pod háčik som našíval single 24mm Criticals KillKrill, ktorá mi na zabahnenom dne „šľape“ neskutočne dobre. Nerád chytám s oboma prútmi na jednom mieste a preto sa snažím ich rozmiestniť čo najďalej od seba ako to len pôjde a inak tomu nebolo ani teraz. Jeden prút som umiestnil na zhruba stred jazera a druhý, len pár metrov od brehu. Všetko som poctivo prekrmil Angry plum a čakal čo sa bude diať. Po celom dni sa nič neudialo, od obeda, kedy som prúty prvý krát zaviezol, som bol bez kontaktu až do momentu, ktorý sa mi zaryl do pamäti a viem celkom presne čo následovalo..
Sedel som v bivaku a bafkal si cigaretku, nakoľko sedieť vonku bolo nemožné, kvôli brutálnym náletom komárov, medzi tým pozerám na telefón a zistujem, že je presne 23:55 a o 5 minút to musím sťahovať kvôli „super“ zákonom. Ale z toho ma vytrháva záber, jemný padák následne strieda brutálna jazda.Po dvihnutí prútu ryba nereaguje vôbec na nič a ide si stále svoje...Vtedy som pochopil, že to z brehu nedám a musím za ňou na vodu. Skáčem do lode, postupne sa dovíjam až som nad rybou, následovala rýchla zdolávačka, dve otočky okolo člna a je tam, Yes !!! Všetko sa udialo tak rýchlo, že som bol mierne v šoku, ale po príchode na breh zistujem, že to nieje vôbec tak malá ryba,ako som si myslel, ručička váhy sa zastavila na 17kg aj nejaké drobné. Po pár pózach pred objektívom ho púšťam vďačný a šťastný stým, že sa určite ešte niekedy stretneme.
Martin Ondrejička - NIKL Team Slovensko