Rok 2017 je pre mňa rokom plným nových výziev, prekvapení ale i náročnej driny. Mnoho kamarátov a známych sa ma pýta, či som vôbec bol tento rok poriadne pri vode, nakoľko podávam len veľmi málo správ o svojom počínaní. Dovoľte teda aby som v nasledujúcich niekoľkých správach s Vami podelil o svoje zážitky z tohoročnej sezóny.
|
|
|
V našich životoch príde nejeden okamih, kedy sme nútený čeliť nepríjemným, ba až hrozným veciam. Asi najstrašenejšou vecou, ktorú každý z nás musí v živote zažiť je odchod našich najbližších. Smrť je súčasťou života no naplno si ju uvedomíme až vtedy, keď sa nás bezprostredne dotkne. Až vtedy si väčšina z nás uvedomí, čo je v živote naozaj dôležité. I mňa už bohužiaľ táto nepríjemná skúsenosť niekoľko krát stretla. Posledné a zároveň najťažšie stretnutie so smrťou som zažil pred dvomi rokmi, kedy mi na druhý svet odišla najmilovanejšia osoba v živote, moja mama. V mojom trápení a bolesti mi podal pomocnú ruku až Mário Pikus, za čo som mu naozaj vďačný.
|
|
|
Keď mi koncom Marca zavolal môj dobrý kamarát Jirko Petržela s oznamom, že jeho otec opustil tento svet, nechcelo sa mi tomu veriť. Každý však máme svoj osud napísaný. Vedel som, čo musím urobiť. Život ma postavil do situácie, kedy bolo na mne, podať pomocnú ruku priateľovi v núdzi. Neváhal som teda ani minútu. Plán bol jasný, ideme s Jirkom k vode. Ale ktorú vodu zvoliť tak, aby sme mohli nerušene prísť na iné myšlienky a neporušovať pri tom pevne stanovený rybársky zákon? Na Katlov sme dorazili v poobedňajších hodinách. Hladinu rozrážali vlnky a vyzeralo to, že ryby budú ešte stále v hlbších partiách.
Správne zvolené lovné miesta na náveternej strane nás nemohli sklamať. Ryby reagovali opatrne a dokonca sme zostali hodných pár hodín bez kontaktu. Náladu nám to ale neskazilo. Nádherná jarná príroda a pohodová atmosféra boli správnym balzamom na utrápenú dušu. Jirkovi sa podarilo uloviť niekoľko krásnych rýb, ktoré svojou bojovnosťou dokazovali, že sú po zime v naozaj skvelej kondícií. To, že viedol o pár záberov predo mnou mi vôbec nevadilo. Tešil som sa, že aspoň na chvíľku dokázal vypnúť od problémov bežného života. Ani som takmer nedbal na to, kam nahadzujem svoje montáže s vybalansovanými 18mm Critikalkami v príchuti Gigantika. Jednoducho som k dobre predipovanej nástrahe pod 6kou Continentalom ATS vždy zavesil malý Stick a poslal to do vody.
Svätý Peter iste videl naše počínanie pretože nás odmenil úžasnými zážitkami s nádhernými rybami a jednou čerešničkou na torte v podobe hustého šupíka cez 20kg. Až doma pri porovnávaní fotiek som si všimol, že ide o toho istého kapra, ktorého som ulovil tesne po WCCJ na Katlove minulý rok. A hádajte na čo? Opäť na Gigantiku!
Za NIKL Team Slovakia
Erik Voltemar
P.S.: Vážte si ľudí okolo seba, nikdy neviete kedy sa dostanete do situácie, kedy budete potrebovať pomoc. 