Niekedy dávnejšie som narazil na Milošov článok kde písal o tom ako sa mu podarilo spraviť nový rekord jazera. To čo Miloš popísal o tamojších rybách, prostredí a minimálnej navštevovanosti ma na toľko nadchlo, že mi to nedalo a toto jazero som proste musel vypátrať. Mojím cieľom bolo popasovať sa s miestnymi rybami no a ku koncu sa mi to vlastne aj podarilo. Postupne som sa začal zoznamovať s tamojšími rybami. Strávil som tam nespočetne množstvo víkendov a pár hodinových vychádzok, no nedarilo sa mi na toľko aby som s tým bol spokojný. Vždy som tam odchytal nejaké ryby okolo 10kilogramov ale nikdy to nebolo ono. Dookola mi kolovalo hlavou a pýtal som sa sám seba ....Kde sú tie knedle ?... aj keď som vedel, že v tej vode sú . Nedalo mi to na toľko, že ma to nútilo premýšľať nad dlhšou výpravou. Moje premýšľanie jednoducho odbil nadriadený, ktorému sa môj nápad s dovolenkou nepozdával a tak som si musel počkať na možný termín a ten spadal na koniec augusta, bolo to v deň mojich narodenín. O to ma to tešilo viac, že v deň môjho sviatku budem pri vode. Ten čas sa neuveriteľne vliekol. Myslím si, že každý pozná ten pocit, keď sa nevie niečoho dočkať a všetko ide tak strašne pomaly až sa to vlečie. Ale hovoril som si „Kto si počká, ten sa dočká“ a tak to aj bolo. Nastal deň „D“ a od mojich dlho plánovaných piatich dňoch strávených pri vode ma delilo už len pár kilometrov. Po príchode na jazero som v rýchlosti vybral čln z auta, sonar a kŕmenie. Ani som si neuvedomoval, že konečne je to tu, to na čo som čakal dlhé mesiace. Pri sondovaní dna sa mi podarilo nájsť veľkú a zaujímavú lavicu. Po onačení mohol prísť na rad masívnejší zákrm, v ktorom som všetky svoje nádeje vkladal do G-ečka. Po príchode na breh som sa začal venovať prútom na ktoré som „obul“ osvedčené montáže, ktoré sa skladali z vynikajúcej šnúrky Strip-x, na ňu som uviazal Longshang Nailer ATS č.6 a doplnil Mouthsnagger-om shorty. Ďalej nasledoval maličký bročik, ktorý som obalil kúskom Plastického olova. Na prvý prút smerovalo na kameň vysušené G-čko. Na druhý prút som použil presný opak a to silne predipovane G-čko vo verzii 2x24. Na prvý záber som čakal zhruba do 3 hodiny rannej, kde ma jazdou zobudil zhruba 3kilový kaprík. Previezol som prút a pobral som sa do spacáku. Okolo pol 7 nad ránom ma zobudila neuveriteľná jazda, po zodvihnutí prútu som zostal v miernom šoku, na fest utiahnutá cievka navijaku nemala šancu oproti súperovi na druhej strane prútu. Hovorím si, no nič treba na vodu, no to som ešte netušil o akú rybu ide.....Po čase som zistil, že to asi nebude jednoduché. Ja sám na maličkom kolibríku oproti rivalovi, ktorý bol vo svojom živly. Po zhruba pol hodinovom neustálom preťahovaní som zistil, že som na druhej strane jazera a ryba si stále robí somnou čo chce. V niektorých situáciách som sa cítil až nebezpečne ale na to prišiel zlomový bod. Cítil som už, že zrejme máme toho „cirkusu“ obaja dosť. Pár pritiahnutí a na hladinu sa vyvalilo obrovské telo kapra v rýchlosti som schmatol podberák a pomaličky ho naviedol doň. Rybu som vložil do člnu a chvíľu som sedel ako keby do mňa blesk udrel, nehybne, unavený ale na to neuveriteľne šťastný rybár. Cesta na breh trvala večnosť ale vôbec mi to neprekážalo. Po príchode na breh som rybe navážil 19,5!!! Áno presne tá knedľa o ktorej som sníval. Dlho som ju netrápil a po krátkej dokumentácii som ju celý šťastný púšťal. Po tom ako som to oznámil Milošovi a odoslal mu fotky mi povedal, že ide o tú istú rybu a že od vtedy ju nechytil nikto....Hovoril som si „mám dosť“ a to som ešte ani len netušil čo bude nasledovať. Celý deň nasledoval bez záberu a ja som čakal na ďalšiu noc. Poprevážal som prúty a uložil sa do spacáku. Zo spánku nad ránom ma budí jazda. Zhruba trištvrte hodinový súboj a na podložke sa mi naskytol pohľad na nezaplatenie....Tá istá ryba, pozeral som ako puk, neveriacky krútiac hlavou ma utvrdilo, že Karel robí sakra dobré veci. Po menej ako 24 hodinách, ryba ako prasa z ktorej priam striekalo G-ečko...Neuveriteľné!!! Ostatné dni sa mi tiahli v znamení kľudu a pokoja. Podarilo sa mi zdolať pár rýb nad 10kilov a jednu väčšiu 17,5 kilovú ikernačku, no bohužiaľ som o fotku prišiel. Po piatich dňoch, unavený ale za to šťastný ako blcha som spokojne ukončil výpravu a vrátil sa do bežného stereotypu. Martin Ondrejička
Martin Ondrejička
 |  |  |
 |  |  |
 |