Keď niečo staré končí a následne niečo nové začína je to pre človeka šok , ale aj výzva do budúcnosti. Osobne si myslím, že každý pozná tie okamihy, keď sa má rozhodnúť medzi niečím dôležitým ,ale nevie ako a či sa rozhodne správne. Pár týždňov vzad, ako si na to spomínam som mal taký istý problém aj ja. Keďže pár rokov som úspešne odchytal na konkurenčnú značku, tak by som si nebol ani len pomyslel ,že práve ja budem ten, ktorý si prezlečie dres.
Týmto rokom sa to vo mne začalo nejako lámať a začal som premýšľať nad zmenou no stále mi nebolo jasné, ktorá značka si získa moje sympatie až na deň, ktorý nazývam deň D. Bol to deň kedy som spoznal osobne Miloša. Keď som to počítal tak naša prvá konverzácia trvala asi osem hodín .Pri vode to letelo neuveriteľne rýchlo. Keďže som o značke Nikl dokopy nič nevedel , tak to bolo pre mňa niečo nové a mnou neodskúšané. Následne pár dní na to som prišiel Miloša navštíviť a naša konverzácia pokračovala naďalej, to už som si fakt pripadal ako otrava.
Nejako medzi rečou som sa mu zdôveril s mojim problémom, že nie som spokojný zo značkou a chcel by som skúsiť niečo nové. Rázom som dostal odpoveď NIKL a následne sa moje rozhodovanie skončilo. Cestou domov som nad všetkým premýšľal, proste bol som v svojom svete. Hneď ako som prišiel domov, všetky svoje staré veci som uložil do skrine, poprípade posunul otcovi ,ten mal síce predčasné Vianoce, ale ja som znova ako pred pár rokmi začínal od nuly. Následne pár dní na to som mal naplánovanú jednu krátku vychádzku na jazero, ktoré mi už dávnejšie poplietlo hlavu tým, že tam plávajú zdravé, krásne a obrovské ryby. Stále má trápila dilema čo zobrať so sebou, sám som si vravel, že skúsim niečo sladšie do chladnejšej vody. No len to by ešte bolo v pohode, keby z tých všetkých návnad a nástrah nemám španielsku dedinu. Vôbec som nevedel čo je čo a hlavne, ktorá gulička je na to správne obdobie. Po snahe dovolať sa Milošovi s tým nech mi dá nejakú radu bolo neúspešné, tak som to všetko musel vyriešiť sám.
Nastáva deň D, ja prihadzujem posledné veci do plného auta a môžem vyraziť. Cestou navštevujem rybársky obchod a do oka mi spadli guľky Krillberry. K tomu dokupujem Krillberry Ready pastu a ananásové pop-up Carpbonbons. Nakúpené a môžem vyraziť. Cesta ubehla dobre a ja prichádzam na jazero,kde vidím ľudí ako na pretekoch, ale ani to ma neodrádza a dozvedám sa že ryba nie je zrovna pri chuti. Sadám si na protiľahlý breh a začínam rozkladaním tábora. Na ľavú udicu som použil montáž zloženú z PB Products 25lb Jelly wire šnúrku na tú som naviazal Longshank Nailer ATS č.8,pridal hnedého shorty Mouthssnagger-a a malý bročik.
Pod háčik som navliekol double Krillberry obalené v KB Ready paste. Druhú montáž som použil z toho istého materiálu, len háčik som dal pre zmenu Korda Wide gape B a pod neho šla jedna guľka Krillberry a Kaprí bonbonik. Po nahodení do vzdialenosti zhruba 70 metrov som dokobroval pár guliek a šiel sa trápiť s bivakom. Štrkový podklad mi nedovolil zavrtať kolíky a „príklepové“ kladivo som zrovna zabudol doma. Pri spomenutí všetkých svätých a po troch hodinách s otlakmi na rukách aj kolenách sa mi to nejako zázračne podarilo. Narobený, vyčerpaný som si pokojne sadol do stoličky a popíjal kávičku. Večer začalo pršať a v znamení dažďa sa to tiahlo až do skorých ranných hodín. V noci sa nič neudialo a tak som pokračoval ráno a bojoval ďalej.
Prúty som prehadzoval každú hodinu s tým cieľom nájsť rybu. To sa mi aj darí zhruba o pol 12 na obed, keď mi môj hlásič hlási padák. Prisekávam a cítim, že to bude niečo väčšie, ryba si berie metre vlasca do potopeného stromu. Priťahujem brzdu na doraz a majetnícky rybu otáčam, rybu sa mi podarí otočiť a úspešne doviesť k brehu, kde už na ňu s veľkou náručou čakal môj podberák. Pozerám a krásny zdravý kaprík je na brehu. Spravil mi obrovskú radosť keďže je to moja prvá a hneď aj väčšia rybka na novú značku. Navážil som mu 11,5 kg a po ošetrení a krátkom zdokumentovaní som ho pustil naspäť do svojho vodného domova s tým, že sa ešte niekedy určite stretneme.Následne pár hodín na to, som musel všetko pobaliť a odísť domov, kde ma čakali povinnosti.
S pozdravom Martin Ondrejička
Martin Ondrejička
 |  |  |
 |  |