Až keď som zmaturoval

Od poslednej úspešnej výpravy v Maďarsku ubehlo už zopár mesiacov a  blížiaca sa maturita a s ňou spojené povinnosti naberali čoraz vyššie obrátky. Nastúpil som na kolotoč, ktorý sa točil čoraz rýchlejšie a rýchlejšie, až nebolo cesty späť. Táto vyťaženosť sa odzrkadlila hlavne vo voľnom čase, ktorého som mal čoraz menej.

Tažký výber

Asi mesiac pred maturitou na mňa doľahol všetok nátlak a ja som bol presvedčený, že s rybami na istú dobu úplne skončím. Táto neistota sa odzrkadlila nie len v kaprárine ale aj v osobnom živote. Neustála nervozita a podráždenie, vyvolávajúce negatívnu energiu ma skoro dohnali na pokraj šialenstva. A to som nemohol dopustiť! 

Vybrať si, medzi dostatkom spánku alebo duševným zdravím bolo obtiažne avšak nakoniec bolo rozhodnuté. V rámci zachovania zdravého rozumu som sa rozhodol. Síce na úkor spánku ale s vedomím toho, že si udržím „čistú hlavu“ som sa teda každý voľný večer poberal tam, kde mi je najlepšie. K mojej milovanej rieke, ktorú mám doslova „za humnami“.

Zo študenta bezdomovcom

Behom tohto náročného mesiaca som sa pomaly menil na bezdomovca.  Myšlienky na skúšky ma vystresovali na toľko, že som jednoducho nedokázal spať doma v posteli. Perfektné útočisko mi poskytlo sedadlob auta, na brehu rieky. 

Dokonalú spoločnosť  počas všetkých výprav mi robili moja priateľka Mirka, ktorá s radosťou so mnou „trpela“ toto menej komfortné ubytovanie alebo môj dobrý kamarát Lofo.

Úžasná jarná príroda bola tým pravým balzamom na moju dušu, avšak stres z maturity bol silnejší. Moja neistota spôsobovala, že aj keď ináč dokonalá taktika systematického a pravidelného striedania štyroch lovných miest a lovu iba s PVA, ktorá býva celkom úspešná, neprinášala presne také výsledky, v aké som dúfal. 

A síce som postupne každé jedno miesto prikrmoval malým množstvom mixu peliet a boilies z dielne Kolínskeho šéfkuchára, odmenou mi boli kapre menších rozmerov a všade prítomná biela ryba.
S ohľadom na dĺžku výprav mi to však nevadilo. Veď dostať zakaždým aspoň dva zábery aj keď od malých rýb, bolo presne to, čo mi perfektne hojilo utrápenú dušu.

V kútiku duše to však stále nebolo ono. Neustále ma zžieral nepríjemný pocit. Pocit, ktorý sa ťažko opisuje a dal by sa nazvať jedine ako chamtivosť. Zo všetkých strán sa na mňa valili fotografie krásnych úlovkov od mojich známych a mne bolo ľúto, že aj ja nechytám také krásne ryby. Neuvedomil som si, že všade navôkol mňa sú úžasný ľudia, príroda a veci, ktoré si musím vážiť. Hľadel som iba na seba...Ach aký som bol len hlúpy. Nenapadlo ma, že zlá energia, ktorú zo seba vysielam, sa mi vráti.

A tak nastal „veľký týždeň“
Keďže najobávanejšej skúške zo Slovenského jazyka som čelil v pondelok, 20.mája ako prvý, dúfal som že komisia bude zhovievavejšia. Hlavne pre to, že som v tento deň oslavoval svoje devätnáste narodeniny. Horko ťažko sa mi podarilo skúšku obkecať a s malou pomocou šťasteny ich moja odpoveď presvedčila.

Keď som sa o trištvrte hodinu konečne dostal z pazúrov lačnej Slovenčiny, ktorá mi dala poriadne zabrať, odpoveď z odborných predmetov rybárstva už bola hračkou. Dve z troch náročných skúšok som mal konečne za sebou a celý šťastný som sa ponáhľal zo školy domov. Čo však čert nechcel, cestou domou mi auto vypovedalo službu.

To snáď nie je ani pravda!!!  Myslel som, že každú chvíľu vybuchnem.  Zužoval ma hnev, úzkosť, pocit úplnej bezmocnosti. Bolo mi do plaču. Náladu mi vylepšil až Miloš, ktorý mi cez telefón pripomenul, že všetko má svoj dôvod a to, že sa mi dejú zlé veci je spôsobené negatívnym myslením, ktorým som si toto všetko vlastne sám privolal. Taktiež mi poradil, nech nič nesúrim a že si mám užívať život, taký aký je. Tešiť sa z neho a nevidieť všetko negatívne, potom to príde. 

Prvý jarný šupináč, ktorý stál na počiatku série záberov od menších rýb.

Bojovník ako sa patrí.

Nečakaná lysá „lopta“. Kapor meral Necelých 60cm a vážil vyše 5kg

Neočakávané prekvapenie

A prišlo. Deň po poslednej skúške, vo štvrtok, som bol celý akoby na ihlách. K množstvu povinností, ktoré som za celý deň mal mi moji spolužiaci navyše pridali veľkú párty ako rozlúčku so školou, na ktorej som nesmel chýbať. Úprimne,  vo vnútri som vedel, že tam ísť nechcem, ale nechcel som trhať partu. Oslavu nakoniec prekazili pracovné povinnosti, od ktorých som sa oslobodil až neskoro večer.

Keď som sa o pol jedenástej večer prišiel aspoň ukázať priateľke, s iskričkami v očiach mi navrhla či nejdeme na ryby. Jej návrh ma samozrejme potešil. Povedal som si, že ak aj nič nechytíme, aspoň budeme vonku v prírode.

O 11:00 v noci som sa teda vydal  vďaka Mirke na ryby.... Neuveriteľné!!! Cesta k vode ubehla ako namydlený blesk. Okamžite po príchode sme nahodili prúty a rozložili bivak.  Všetko bolo dokonalé! Rieka, príroda, Mirka. Z roztraseného uzlíku nervov som sa rázom zmenil na vyrovnaného, spokojného človeka, ktorý si užíva každý nádych.

Behom poslednej hodiny lovu pred nutnou štvor hodinovou pauzou prišli  na dve 21mm guľôčky Salmon&peach dva zábery z ktorých som premenil iba jeden a to na krásnu mrenu. Počas nutnej štvor hodinovej pauzy pripravujem nové nadväzce z mojich obľúbených Centurionov ATS č.6 naviazaných na 20lb N-Trape od Kordy a vylepšil mouthsnaggrom shorty a malým borčikom. Dlho sedíme a len tak pozeráme na vodu. Štebot vtákov a zvuky nočnej prírody nás však pomaly uspávajú. 

Jednoducho dokonalé.

Dipovaná nástraha ma ešte nikdy nesklamala.

. Nadväzce z mojich obľúbených Centurionov ATS č.6 naviazaných na 20lb. N - Trape od Kordy vylepšené mouthsnaggrom shorty a malým borčikom =zaručený úspech!!!

Voľná naboosterovaná návnada bola tým pravým „ orechovým“

Tak predsa tu budú!! 
Budím sa až na nepríjemný zvuk budíku. Sú štyri hodiny ráno. Mirka sa len pretočila v spacáku a sladko spala ďalej. Nebudem ju budiť. Po tichu vstávam a obe udice posielam znovu do boja. Montáže dopadajú na svoje miesta a ja sa spokojne vraciam do spacáku. Z diaľky počujem veľký šplechot. Super! Tak predsa tu budú!!  Spokojne zatváram oči a norím sa do snov. Noc pomaly ustupuje a s brieždením prichádza aj môj budíček. Záber!!!

Rýchlo budím aj Mirku aby mi pomohla s podobratím ryby. Ukrutný ťah mi dáva tušenie,  že sa na Lososa ulakomil poriadny súper. SK3-ka zohnutá až po rukoväť dostáva poriadne zabrať a ja zvádzam boj s ozajstným riečnym kráľom. Na pevno zatiahnutá brzda nedobrovoľne vydáva metre vlasca a chvíľkami mám pocit, že to čudo čo ťahám ani nie je z tohto sveta.

Vyše dvadsať minút dlhý súboj nás oboch úplne vyčerpal a z posledných síl s Mirkou podoberáme kapra, z ktorého doslova padám na zadok. Anooooo!!!!! Wáááááááu... ozýva sa do ticha. Hurónsky krik sa nesie na celú rieku. Je to tam, mám ho!!! 

Môj sen sa vyplnil

Okamžite volám Vladovy a oznamujem mu že sa môj sen vyplnil. Rieka mi darovala kapra, na ktorého som čakal celý život. S vážiacim sakom váha ukázala niečo cez 21kíl. Po odrátaní necelého kilogramu saku sa teda uspokojujem s dvadsiatimi kilogramami zhmotneného snu.  Neviem tomu uveriť, toto nie je možné, určite ešte snívam!! Z tranzu ma preberá ďalší záber.  Keďže mám plné ruky práce s kaprom, prút dostáva do ruky Mirka. Prvý krát v živote drží v rukách prút, na ktorom je slušná ryba. Krátky súboj premieňa na krásneho asi 10kg vážiaceho šupíka. Ten je aj jej prvou veľkou rybou.

V okamihu sa všetká zlá energia vytráca a ja nemôžem byť šťastnejší. Miloš mal pravdu, karta sa obrátila. Ihneď, ako som si znovu začal užívať krásy okolo seba a tešiť sa z každej maličkosti, mi vesmír poslal správu v podobe splneného snu. 

Hurónsky krik sa nesie na celú rieku. Je to tam, mám ho!!!

Môj sen sa vyplnil. Rieka mi darovala kapra, na ktorého som čakal celý život.

ĎAKUJEM !!!

Táto nečakaná výprava sa stala najlepšou výpravou v živote. Naučila ma, že pokiaľ si nevážime samých seba a túžime len po obdive druhých, NIKDY nám život neponúkne to, čo dáva, pokiaľ sme vyrovnaný a tešíme sa z každej chvíľky.
Vďaka tejto skúsenosti som si začal vážiť aj tej najmenšej drobnosti, ktorú mi život prinesie a každého dňa, ktorý je predo mnou. Naučil som sa, že keď je zle, nie sme to my sami, kto nás z toho dostane. Sú to naši priatelia a známy, ktorým patrí veľké ĎAKUJEM. Moje ďakujem patrí prevažne Mirke, bez ktorej by ma ani len nenapadlo vydať sa na tých pár hodín k vode, ale aj Milošovy a Vladovy a vlastne všetkým, ktorý vo mňa verili, veria a ktorý ma podporujú.

Kapitolu strednej školy som teda úspešne zavŕšil. Odmenou za celé úsilie spojené s množstvom ťažkostí boli nakoniec dva splnené sny. Mirka a šupinatá kráska z mojej milovanej rieky, ktoré mi zostanú v srdci už naveky.

Je teda na čase pobrať sa ďalej, smer vysoká škola, v ústrety novým zážitkom a dobrodružstvám s kaprami a samozrejme s mojou milovanou Mirkou. Nový školský rok otvorím v priestoroch Mendelovej univerzity, v novej krajine, s novými kaprami. Avšak do vtedy sa určite ešte nájdem tam, kde mi je najmilšie. Pri vode spoločne s Mirkou ...

Erik „Carptracker“ Voltemar

P.S.: Užívajte si život, je to ten najkrajší dar... A aj tak z neho nevyjdeme živý :))