Trofejná jeseň

S chalanmi zo spolku sme si to naplánovali výpravu na prvú polovicu novembra

Krok vpred no zároveň obrovská pocta

S chalanmi sme sa išli pozrieť na jedny kaprárske preteky na západnom Slovensku,  a čo osud nechcel stretli sme tam veľmi sympatického a vždy usmiateho, dúfam že už teraz môžem povedať aj kamaráta, Miloša Švihoríka. Samozrejme sme sa predstavili spoznali a dali sa hneď do reči. Poznáte to kaprári majú vždy o čom debatovať. Chalani od nás zo spolku už Miloša poznali osobne skôr, no ja som mal tú česť až teraz. Debatovali sme vymieňali sme si názory, niečo som sa priučil, niečo som už samozrejme poznal no musím povedať,  že to bol veľmi zaujímavý a prínosný deň. Po všetkých tých debatách nám samozrejme vyhladlo tak sme skočili ku kamarátovi Adamovi do jeho neďalekej reštaurácie na nejaký ten obedík. Ak si to tak spätne vybavujem tak práve tam nastal ten zlom. Počas obeda prišiel Miloš s návrhom spojiť cesty spolku UltimateCarp s Karlom Niklom. Je nutné podotknúť  že väčšina z nás sme skutočne preferovali túto značku a guličky ako 3XL, Devill Krill, Gigantica, či Extasy ani u jedného z nás nechýbali. Z nášho pohľadu sme vlastne spojili príjemné s užitočným a v sekunde bolo rozhodnuté. Myslím, že nie len my ako jednotlivci ale celý náš spolok UltimateCarp spravil touto ponúknutou šancou veľký krok vpred ! Chcel som aby to v tomto mojom článku odznelo, pretože si myslím, že ľudia ktorí sa o to zapríčinili si zaslúžia byť spomenutí.

Nikdy nepodceniť prípravu

Jeseň je nádherná, nie že by som iné obdobie nemal rád ale práve jeseň je to pravé obdobie, kedy vyrážam na týždňové výpravy za veľkými kaprami. Príroda nám ukazuje čaro svojich farieb, noci sú dlhšie a dni zasa naopak kratšie, teploty vzduchu ale aj vody nám klesajú a ja som presvedčený  o tom že toto je ten správny čas na lov väčších kaprov. Každý rok si to plánujem pár mesiacov vopred a nebolo tomu inak ani teraz. S chalanmi zo spolku sme si to naplánovali u našich južných susedov na prvú polovicu novembra. Vždy sa na takúto výpravu pripravujem vopred a to tak, že si skontrolujem výbavu, dokúpim čo mi ešte treba aby ma nič neprekvapilo lebo ako sa hovorí: „pripraveným šťastie praje“. Všetko pripravené, môžeme vyraziť! Naše každodenné rozhovory, či už osobne, telefonicky alebo na sociálnych sieťach sa pomaličky ale isto blížia ku koncu.

Ach tá cesta, nie že by som nerád cestoval ale veď to poznáte, čím viacej sa výprava blíži tým sa človek viacej teší. Na mňa padol čierny Peter, takže skoro celých 5 hodín som sedel za volantom na rozdiel od Adama s Palom, ktorí zaspali ešte skôr ako sadli do auta. Ale tak niet sa čomu čudovať veď sme vyrážali o tretej hodine ráno a kebyže nemusím sedieť za volantom tak asi by som tiež „hodil slinu“. Aj napriek tomu cesta bola fajn, jedna kávička na čerpacej stanici, supermarket kde sme nabrali potrebné dobroty pod zub a do cieľa nám zostávalo niečo málo cez 40km. Na rybníku sme sa zvítali so správcom prehodili pár lingvistických slovných hlavolamov s nemecko-maďarsko-anglickým akcentom a bolo pred nami už len to naše „obľúbené“ vybaľovanie.

Jeseň je nádherná - pravé obdobie, kedy vyrážam na týždňové výpravy za veľkými kaprami

Povie „Fish“ a ukáže na druhú stranu jazera

Počas vybaľovania vecí na našich miestach sme sa dali do reči so starými domácimi kaprármi, ktorých sme striedali. Maďarčine veľmi nerozumiem ale ak vám niekto povie „Fish“ a ukáže na druhú stranu jazera tak mi hneď došlo, že sa asi nerozbaľujem v časti jazera kde bude húfa rýb. Vzbudila sa vo mne mierna neistota keď som sa dozvedel, že sa im nepodarilo spraviť ani len záber počas piatich dní. Musím naozaj povedať, že som bol trošku sklamaný no nikdy ma takéto reči neodrádzali. Tak som sa v kľude rozbalil, nafúkal som si čln a vyrážam na vodu hľadať lovné miesto. Preťukávam za pomoci tyče dno a zisťujem, že dno je dosť bahnité a rovné. Žiadne lavice, žiadne hrany proste bahnitá rovina. Nakoniec pokladám bójku vo vzdialenosti asi 250m od brehu kde som našiel trochu tvrdšiu plochu. Teplota vody dosahovala stále krásnych 13 stupňov, čo je pomerne dosť na toto ročné obdobie. Kŕmenie pripravené, montáže hotové nezostáva nič iné len vyviesť prúty. Na všetkom si dávam záležať hlavne na tom aké montáže a aké nástrahy budem používať a všetko sa snažím prispôsobiť daným podmienkam. Už som na tomto jazere v minulosti jednu výpravu absolvoval a viem aké naozaj kapitálne ryby tu plávajú. Určite chcem nejakého miestneho krásavca dostať do podberáku a som ochotný spraviť pre to maximum. Každý prút chytám na inom mieste. Dve montáže budem preto pokladať v okolí bójky a tú jednu budem pokladať do bahna. Prvá noc prebehla veľmi pokojne a bez záberu. Ani chalanom sa  nepodarilo počas prvých 24 hodín spraviť záber. Počasie bolo stále príjemné priam aj jarné, vietor sa nepohol a dokonca aj noc bola celkom teplá. Nástrahy nechávam ďalej ležať na mieste ešte ďalších pár hodín, akurát jeden prút po 24 hodinách preveziem. Čo sa týka nástrah používam boilies a pelety od českého výrobcu Karla Nikla. Práve jeho produkty sa aj mne ale aj chalanom zo spolku výborne osvedčili.

Parádny lysec na 25kg!

Zmena v nedohľadne

Pred nami je druhá noc a zatiaľ sa nám nepodarilo oklamať žiadneho z miestnych kaprov. Počasie stále pokojné a teplé, obloha jasná a po vetre ani slychu. Sedím v kresle vonku, a pri šálke teplej kávy pozorujem hladinu a netrpezlivo čakám na zvuk z hlásiča. Nedočkal som sa ani túto noc, a celkovo v prvej polovici rybníka ryby vôbec nespolupracovali. Naopak sa mi dostalo do uší, že v zadnej časti jazera, ktorá je plytšia sa ryby ukazujú a s pravidelnosťou asi každé dve hodinky aj chytajú. Celkom ma to znepokojilo, pretože ja som lovil v hĺbke asi 2,5 až 3 metre. Hneď mi bolo jasné, že v tej menšej hĺbke bude voda určite o nejaký stupeň teplejšia a ryby sa zdržujú práve tam. Opäť otváram v mobile info o počasí a dúfam, že príde nejaká zmena, no počasie má byť ustálené ešte 2 dni. Previezol som svoje prúty s novými nástrahami, ku každej montáži ešte hodím zopár guličiek a ideme si pripraviť niečo po zub. Tretia noc pred nami tak dúfam, že už teraz to príde. Opäť  noc prebehla v pokoji a mne ani Palovi sa nepodarilo spraviť záber. Zato Adamovi to nad ránom konečne prišlo a ohlásil sa hlásič. Zdolal krásneho miestneho lysca, ktorý presiahol hranicu 14kg. Konečne prvý kontakt s rybou!!! Na toto sme čakali a opäť nás to naštartovalo. Dokonca začalo pofukovať a počasie sa má podľa predpovede zmeniť. Ak všetko pôjde tak ako má tak by sa malo ochladiť a dokonca by mal prísť silnejší vietor smerom na hrádzu. Neviem či som si to vymodlil ale toto by nám mohlo pomôcť. Predpoveď vyšla, a poobede začal fúkať dosť silný vietor. Prebudila sa vo mne viera a tak opäť prevážam montáže a prikrmujem všetky lovné miesta.

Táto výprava mi utkne v pamäti ako každá úspešná, ale o to viac preto že som si chytil osobáčik 36kg

Ráno to neskutočne klaplo

Všetko je tak ako má byť, už len aby to píplo. Na noc vietor jemne stíchol ale pofukoval bez prestania. Štvrtá noc bola opäť pokojná no ráno sa predsa niečo udialo. Tým niečím myslím niečo, na čo do konca života nezabudnem. O pol piatej ráno ma zobudil záber alebo presnejšie iba jemné pípnutie. Pííp! Po pár sekundách znova. Pííp! S kľudom prichádzam k udiciam. Swinger bol prilepený o prút a vidím, že silon je napnutý. Zdvíham udicu a hneď mi je jasné, že na konci je ryba. Skáčem do člna a vyrážam rybe naproti. Podberák je pripravený a ja si užívam zdolávačku a pomalým tempom sa blížim ku koncu. Konečne mám rybu pod člnom a prút sa mi ohýba až po hladinu vody. Je mi jasné, že to je väčšia ryba a ja ju musím dostať do podberáku. Pomaly ju zdvíham z dna a čím bližšie je k hladine tým je ťažšia. Zrazu sa mi pretočí na hladine a ja neverím. Toto sa mi sníva! Pokladám podberák na hladinu  a konečne ho podoberám. „Už ho máááám!“ Kričal som na breh a nemal som ani páru o tom, čo sa mi práve podarilo zdolať. Prichádzam k brehu a Palo mi pomáha rybu opatrne premiestniť do podložky. Nechápavo stojíme nad podložkou a neveríme vlastným očiam. V podložke leží obrovský  šupináč a jeho váhu si netrúfam odhadnúť. Zdvíhame ho na váhu a netrpezlivo čakáme na jej verdikt. Váha sa zastavila na rovných 36kg po odrátaní saku. Tak to je pecka! To je kus! S odstupom času musím fakt skonštatovať, že toto ráno to neskutočne klaplo!

Šupináč cez 18kg, ktorý mi nedal ani meter zadarmo

36kg

Hneď som konal a obliekol som si prsačky. Zdokumentujeme ho priamo z hladiny kvôli jeho bezpečnosti, predsa je to  starý šupík a treba sním zaobchádzať s úctou a opatrne. Musím povedať, že pózovanie s takouto rybou som si náramne užil, veď predsa kapor s takýmito proporciami sa nechytá každý deň. Posledný záber a môžem ho vrátiť tam kam patrí. Pokladám jeho obrovské telo na hladinu a sledujem ako sa pomalým a ležérnym pohybom stráca v hĺbke. Tak toto bol zážitok na aký sa spomína veľmi dlho. Treba isť znovu položiť montáž do vody  a tak opäť prešívam boilies, 24mm Devill krill, ktorý som si dopredu nadípoval tiež touto príchuťou. Práve táto gulička bola úspešná aj v tomto prípade ale aj v minulosti mi Devill krill priniesol veľa pekných úlovkov. Preto sa tento boilies stal mojím favoritom a beriem ho vždy a všade po celý rok. Deň prebehol v kľude a mám pred sebou ešte dve noci tak dúfam, že ešte niečo v podložke skončí. A veru bolo to tak! Dve hodiny po zotmení asi o ôsmej večer sa znovu hlási zvuk signalizátora ale tentokrát to bola ozajstná jazda. Rybu zdolávam opäť z člna a po niekoľkých minútach podoberám pupkatého lysca, ktorého váha presahovala niečo málo cez 25kg. Fúú tak to už áno. Druhá ryba a zas ďalšia miestna bomba, navyše opäť zázračný Devill krill. Dokonca v noci prišiel záber aj Adamovi a na brehu skončil pekný 12,5kg šupináč, takže pre Adama to bola druhá ryba. Ale to ešte nebol koniec. Ráno krátko po siedmej ma zobudil ďalší záber a ja som dostal do podberáku tretiu moju rybu a to šupináča cez 18kg, ktorý mi nedal ani meter zadarmo a popasoval sa so mnou poriadne. Mal som veľkú radosť, že sa mi podarili chytiť takéto tri krásne ryby. Ale keď to zhodnotím bol to pre mňa veľmi úspešný týždeň. Podarilo sa mi zdolať tri krásne ryby, na ktoré mnohý z nás na brehoch čakajú dlhé dni, týždne ba aj roky. Táto výprava mi utkne v pamäti ako každá úspešná, ale o to viac preto že som si chytil osobáčik 36kg, ktorý prekonať nebude také jednoduché, ale aj preto, že som opäť strávil týždeň s parťákmi, s ktorými chodím veľmi rád k vode. Neviem sľúbiť, či sa mi niekedy ešte niečo podobné podarí ale viem sľúbiť, že sa o to určite budem snažiť a v prípade ďalšieho úspechu sa vám ho pokúsim opäť preniesť na papier. Záverom by som chcel len dodať že vám všetkým prajem príjemné ale rýchle prežitie zimy a veľa úspechov v tejto ale aj nadchádzajúcej sezóne.

Musím povedať, že pózovanie s takouto rybou som si náramne užil, veď predsa kapor s takýmito proporciami sa nechytá každý deň

Martin Mesároš

Foto: Adam Bubnič, Pavol Klamo