IBCC 2016

Ak by však niekto z vás čakal, že sme sa dajako veľmi pripravovali, či splietali plány je na omyle. Celá príprava spočívala v jednom cca 45min konferenčnom telefonickom rozhovore medzi nami tromi, kde nám Rišo prečítal a preložil kompletné pravidlá súťaže. Ďalej sme si dohodli kedy a odkadiaľ odchádzame a kto čo berie. Ja som ešte Karlovi poslal na firmu mail so zoznamom vecí vrátane kŕmenia a bižutérie, ktoré by som tam rád mal k dispozícii. Karel ma milo prekvapil, pretože mnou navrhované množstvá ešte navýšil a odovzdal zoznam Rudovi do výrobne nech nám to pripraví. Ja som ešte po večeroch zmotal zopár montáží, konkrétne ich bolo 55ks J a to bola asi celá príprava. Nastal deň odchodu a Karel prišiel po mňa domov, kde sme len naložili veci do auta a vyrazili smer Maďarsko. K brehom Balatonu sme dorazili až o 2.45 v noci. Riadne unavení sme len pohľadali prvé vhodné pokojné miesto medzi stromami, rozložili iba postele pod holým nebom a išli spať. 

Hneď skoro ráno sotva sa začalo rozvidnievať ma zobudil zvláštny zvuk. Bol to šum krídel veľkého kŕdľa vtákov. Boli ich doslova stovky. Ako som spod spacáku vykúkal von a sledoval ako nad nami prelietajú mi napadla myšlienka, len nech sa nezačnú „vyprázňovať“.  Sotva som si to v duchu dopovedal, na spacáku mi pristál prvý exkremnet. Vzápätí na to ďalší a potom ešte jeden. Cítil som sa doslova ako osr..ý J  Ešte vtedy som si neuvedomil tú symboliku, ale hneď ako vstali Karel s Rišom a konštatovali, že ich spacáky sú nedotknuté a rovnako aj kapoty a strechy oboch áut, bolo jasné, že sa na mňa niečo nalepilo.  V Karlovi okamžite skrsla myšlienka, že to je znamenie a že určite musím ísť losovať lovné miesto. Tak sa aj stalo a najskôr som v osudí vytiahol koľkí v poradí si pôjdeme losnúť lístok ukrytý v obale z Kinder vajíčka, ktorý nás následne umiestni na nejaký flek na najbližších 7 dní. Keď som sa prehrabával v pohári pre víťaza, prosil som všetkých pomocníkov, aby som mal šťastnú ruku a vytiahol nejaké zaujímavé miesto. Vylosoval som číslo 38. Hneď sme sa všetci traja odobrali k mape Balatonu s vyznačenými sektormi a lovnými miestami. Už pri prvom pohľade na mapu som tušil, že to nebol až taký zlý los. Pretože sme mali miesto na špici na najviac vystúpenom mieste na voľnú vodu v našom sektore. Karel sa po zistení kde sme rozradostil až natoľko, že ma v tom ošiali uhryzol do ľavého ramena. To ma potom pri každom dotyku pobolievalo prakticky až do konca celého preteku a najviac asi vtedy, keď sme dvíhali nad hlavy poháre za celkové druhé miesto. Samozrejme mu bolo v tej chvíli všetko odpustené J

To ale veľmi predbieham. Hneď ako skončili všetky oficiality, sme sa presunuli k nášmu vylosovanému miestu. Nemohli sme tam ešte nič robiť okrem obhliadky brehu a zázemia, ale mne aj to už stačilo aby som si vedel vytvoriť aspoň približný obraz o tom čo nás čaká. Po preskúmaní terénu na brehu sme zasa len vybalili lehátka a išli načerpať sily, pretože od rána 7.00 bolo dovolené rozbaľovať tábor, fúkať čln, pripravovať prúty a kŕmenie. No proste všetko potrebné na lov na najbližších 7 dní. Hneď skoro ráno konkrétne to bolo okolo 5.00 sa nám však Balaton predviedol v plnej svojej sile. Rozfúkal sa tak silný vietor, že lámalo stromy a na protiľahlom brehu sa na breh prevaľovali aj vyše 2m vysoké vlny a zaplavovali brehy niekde aj na dĺžke 30-40m od bežného stavu brehu. Vytvárali sa doslova lokálne mini záplavy a niektoré teamy a vôbec nemohli dostať na svoje lovné miesta. Preto prišlo radikálne rozhodnutie od hlavných maršalov, ktorý odložili štart pretekov z 12.00 až na 19.00 večer, kedy hlásili upokojenie vetra a celkové zlepšenie poveternostných podmienok. Priznám sa, že to bolo aspoň teda pre mňa veľmi ťažkých sedem hodín. Pretože sme mali prakticky všetko pripravené a mňa už doslova trhalo poslať tam prvú montáž. Nakoniec sme sa dočkali a hneď po odštartovaní preteku sme tam s Karlom nahodili všetky štyri prúty. Rišo začal Spombovať Gigantiku spolu s partiklom na zatiaľ pomyselné lovné miesto, ktoré sme si len pomocou distančných tyčí odrátali a zaklipovali na navijákoch. Vietor však medzi časom pozvolne slabol a rozhodcovia nás prišli upozorniť, že sa každú chvíľu môžu prepnúť majáky z druhého stupňa výstrahy a na prvý a to znamená možnosť vyraziť na vodu s člnom. Od štartu preteku ubehlo len 45min. a pribehol za nami náš maršál s informáciou, že môžeme ísť na vodu. Okamžite meníme taktiku, sťahujeme nahodené prúty a vyrážame spolu s Karlom prvý krát na stále ešte rozbúrení Balaton. Na vode to bolo ešte naozaj dosť divoké, ale za pomoci silného motora + ručného veslovania sme osadili centrálnu bóju na max. povolených 350 metrov od brehu a rozhádzali prvú dávku kŕmenia zloženého s repky, trochou tigrieho orecha, kukurice, halibut peliet a boilies Gigantika. 

Kŕmna dávka však nepresiahla 15kg. Zato naši maďarskí susedia skŕmili na prvý zákrm odhadom 150kg partiklu a cca 20kg boilies(Nakoniec im táto taktika priniesla iba jednu menšiu bodovanú rybu). Aspoň pre mňa to bolo nepochopiteľné, ale myslel som si, že asi vedia, čo robia, pretože Rišo prezistil, že na Balatone lovia pravidelne. Trochu som bol z toho rozhodený, ale naďalej som si chcel ísť svojou cestou a tou bolo pokúsiť sa mimo centrálneho miesta  odchytávať preplávajúce väčšie kapre. Karlova taktika bola presne opačná a on chcel priamo z kŕmneho miesta odchytávať menšie kŕmiace ryby a postupne sa prechytať aj na bodované kusy. Po rozkŕmení miesta sme sa už len vrátili na breh a každý sám postupne povyvážali všetky štyri udice. Ja som išiel na radu prvý a hneď na túto prvú udicu sa mi podarilo nájsť tú skutočne ozajstnú kapriu kuchyňu, pretože táto udica nám nakoniec ulovila 11 z celkového počtu 16 bodovaných rýb, vrátane 4 kaprov nad 15kg. Zasa však tomu predchádzala jedna teraz už milá príhoda. Hneď ako som dorazil nad kŕmne miesto a chcel na jeho okraj položiť prvú montáž s Devil Krillom, začalo sa odvíjať moje úžasné Balatonske dobrodružstvo. Ako už milión krát som si skontroloval montáž, či nie je zamotaná, vzal do ruky prút, odklopil naviják a chcel montáž spustiť do vody. Tá sa mi však pri tom neustálom húpaní sa na vlnách zapichla do bočného lana, ktoré lemovalo náš čln. Trvalo mi dobrých 10 sekúnd, kým som to vymotal. Vietor ma však už odfúkol dobrých 40-50m doprava od kŕmneho miesta. Keď som si to uvedomil, len som intuitívne vyhodil z člna kotvu a po ustálení zistil, že som našťastie ešte stále vo vnútri nášho sektora. Opäť som skontroloval a pripravil montáž s Devilom a chcel vytiahnuť kotvu a vrátiť sa na kraj kŕmneho miesta. V sekunde mi však preblesklo hlavou, že keď som tu preklepkám si aspoň zopár krát dno olovkom, nech mám prehľad ako to po pravici od kŕmneho miesta vyzerá. Spustím montáž prvý krát dole a BUM, dopadla ako na betón. Zopakujem to o pár centimetrov vedľa a BUM znova na tvrdé. Takto sa to opakuje ešte 3-4 krát a ja začínam tušiť, kam ma to vlastne ten vietor a všetci vodní pomocníčkovia odfúkli. Podo mnou sa nachádzala síce malá, ale za to na mušle veľmi bohatá lavica. Neváhal som a montáž som položil presne do jej stredu. Do jej okolia som rozhádzal 10-15 guličiek 24mm Devila a spokojný odrazil kotvu smer naše stanovisko. Možno mi to nebudete veriť, ale už počas plavby ku brehu som mal presne ten vnútorný stav, ktorý mávam na rybách často a jednoducho viem, že dnes v noci to vystrelí.  To sa aj stalo a už po pár hodinách sa mi po prvý krát roztočila cievka pravého prútu a ja som si išiel na vodu po nášho prvého Balatoňáka. To, že prídem nad miesto a na hladine ma bude čakať doslova medveď som nečakal ani v najtajnejších snoch. Bolo to ale tak a ja som hneď na prvý pokus podobral vypasenú starú ikerňačku s váhou 17,7kg. Naša radosť na brehu nemala konca. Veď takýto štart sme fakt nečakali. Hneď ráno ešte vážia kapra maršali a privolávajú televízny štáb, kvôli nakrúcaniu.

Takto sa začalo pomalé odpočítavanie z dní a nocí a nám sa postupne vždy aspoň 1x cez deň a 2-3x za noc podarilo zdolať ďalšie a ďalšie kapry, ktorých súčet váh nás prakticky od začiatku preteku vyšvihol na špicu v bodovaní a na prvých priečkach sme sa vlastne udržali až do konca.  Jediné, čo nás vždy na chvíľu zabrzdilo bolo počasie. Konkrétne búrky so silným vetrom. Hneď niekoľko krát nás výstražný Balatonsky majákový systém odstavil od možnosti zavážania. Dokonca jeden krát v tú pre nás najviac nevhodnú chvíľu. Bola streda cca polovica preteku. Ráno sme poprevážali všetky 4 prúty a nakŕmili. Stihli sme to fakt na poslednú chvíľu, pretože cca 15 minút po zaväzení nás odstavili a bolo dovyvážané. Okolo 13.00 poobede sa Karlovi rozbehol pravý prút priamo z kŕmneho miesta.  Celú zdolávačku sme museli absolvovať priamo z brehu. Všetko sa podarilo a Karel zdolal najväčšieho kapra našej výpravy. Vážil 18,6kg. Pri tom však nezostalo. Postupne sa nám rozbehli aj zostávajúce prúty a my sme zdolali ešte jedného bodovaného kapra, jedného násaďáka a o jednu rybu sme na tých 350m prišli. Bolo vidieť, že nám ryba naplávala na kŕmne miesto. Vtedy však bolo treba opäť poriadne nakŕmiť a zaviesť prúty naspäť na miesto. To sme však nemohli kvôli zákazu, ktorý trval až do 23.00. Keď sme sa tam potom konečne dostali bolo vidieť, že ryby sú dávno fuč. Miesto do posledného zrnka vyžrané. Úplne bez známky aktivity. Tak to aj bolo až do rána. Bola to jediná noc kedy sme nič nechytili. Doslova sme začínali od znova. Nakoniec sme predsa len nejaké ryby ešte nachytali a dohromady sa nám podarilo z vôd Balatonu vytiahnuť 168,6kg kapra. Celkovo sme sa v konečnom zúčtovaní umiestnili na druhom mieste, kde nás predbehli chalani zo Sportcarp Teamu. Prakticky už od polovice preteku sa rozhodovalo medzi nami dvoma, kto nakoniec zodvihne nad hlavu tú najcennejšiu trofej. Tento mikro súboj nakoniec vyhrali chalani, ale nemrzelo nás to. Užili sme si úžasný pretek plný adrenalínu, nasadenia, únavy, vrtochov a výkyvov počasia, ale hlavne možnosť zachytať si kapry na najväčšom jazere v strednej Európe. 

Nakoniec mi už nezostáva nič iné iba poďakovať sa usporiadateľom a maršalom za perfektne zvládnutí priebeh celého súťaženia a samozrejme Karlovi a Rišovi za super partiu, nadľudské výkony, no proste za prežité chvíle, na ktoré určite nikdy nezabudnem.

Ďakujem...

Za NIKL Team Slovakia

Miloš Švihorík