Keď nemáš čas a chceš si zachytať

29. 7. 2015, autor: Fero Šnajdr

Prišiel čas dovoleniek a detských prázdnin a pri našich obľúbených revíroch to poriadne ožilo. Huriavk a smiech sa ozýva z každého kúska brehu štrkoviska, kde sa dá kúpať či aspoň rozložiť uterák.

Časť z nás má to šťastie, že sa im podarí dostať k vode aj na niekoľko dňovú dovolenku a tak si zvýši šancu na pekný úlovok. Pre tých, ktorým ale nezostala dovolenka na dlhšiu výpravu, resp. si šetria voľné dni na rekreáciu s rodinou, či kamarátmi, nezostáva nič iné ako sa venovať nášmu milovanému koníčku aspoň pár hodín po práci po večeroch. K tejto poslednej skupine sa tohto roku radím veru aj ja a preto aby som aspoň nejakým spôsobom dokázal počas letných mesiacoch cielene chytať krajšie ryby, musel som prekopať moju taktiku. Aby som sa vyhol masám opálenia chtivých spoluobčanov na štrkoviskách a priehradách počas júnových horúčav, musel som smerovať moje krátke výpravy k vode na pár hodín po práci, prípadne pár hodín pred prácou a zamerať sa na jeden prehliadaný revír s množstvom vodných rastlín.

Obe miesta prehadzujem markerom

Po príjazde k vode som začal dôkladnou obhliadkou. Vytipoval som si najskôr miesta, ktoré sú prehliadané „kúpačmi“ a „opaľovačmi“ kvôli zlej prístupnosti. Predpokladal som, že najmä staršie ryby sa utiahnu do častí revíru, kde budú mať pokoj a nebudú neustále rušené zvýšeným pohybom po brehu.

Našiel som si 2 pekné miesta, možno 100 metrov od seba, ktoré boli takmer zarastené mladým rákosím. Vytipované miesta som schválne nevysekával a ani inak nezväčšoval, aby boli čo najmenej nápadné. Obe miesta som si prehádzal markerom a po chvíli zisťujem, že okrem trsov hustej vodnej trávy, je na dne, aj takmer súvislá vrstva starého rozkladajúceho sa lístia a keď privoniam k olovku, tak zisťujem, že aj pekne smradľavá. Hmm, veru obe miesta majú hodne ďaleko k ideálnym, ale množstvo kúpačov na opačnej strane revíru mi nedáva inú možnosť. Po prebratí možných alternatív sa rozhodujem na jednu udicu skúsiť overenú chod rig a na druhou skúsim aktívne prechytávať pop-kou bahnité časti s cieľom nájsť kapsy s rozkladajúcim sa lístím s kolóniami lariev pakomárov.

Premýšľam ako nakŕmiť na vytipovaných miestach, aby sa boilies v priebehu pár minút nezmenilo na množstvo smradľavých gulôčok, keď si spomeniem na jeden trik, ktorý mi ukázal Miloš Švihorík. Je to veľmi šikovný fígeľ ako efektívne kŕmiť boilies aj na bahnitom dne s vrstvou zapáchajúceho starého lístia.

Opakovane zakrmujem

Doma vyberám 1kg 18mm boilies Angry Plum, nasypem ho do vedra a zalievam ho vodou tak, aby boli všetky guličky zaliate vodou. Následne ich zalievam asi tretinou boostru Angry Plum a boilies nechávam v tomto aromatickom kúpeli postáť dobre dve hodinky, aby sa dobre nasiakli. Po chvíli zlievam zvyšnú vodu a nechávam nasiaknuté boilies postáť vo vedre. Podvečer sadám na bicykel a vraciam sa k vode a kobrou kŕmim veľmi na riedko po 30 – 40 boilies na vybrané miesta. Nasiaknuté boilies sa veľmi dobre hádže kobrou, je ťažšie a pekne kĺže kobrou pri vrhaní. Nárazy guľôčiek boilies aspoň na chvíľu sčeria inak nehybnú hladinu. Druhý deň sa opäť vraciam k vode a opakujem predkŕmenie. Dobrú hodinku po nakŕmení sledujem hladinu, keď vidím sa dvoch miestach retiazky stúpajúcich bublín. Konečne aspoň nejaký náznak rybej aktivity. Tretí deň k večeru balím najnevyhnutnejšie veci, nakladám ich na vozík „barrow“ a vyrážam k vode. Nacvičeným pohybom navliekam pop-ku na Chod rig a jemne ju veľkým oblúkom nahodím medzi trsy vodným rastlín. Po nahodení kmeňový silón len veľmi jemne šponujem, aby sa chod rig len jemne usadila na vrchu rastlín. Kobrou prikŕmim pár guličiek okolo montáže a venujem sa druhej udici. Opäť sa dostáva k slovu nádherne voňavá pop-ka Angry Plum a druhá montáž smeruje k miestam, kde som videl minulý večer stúpať retiazky bubliniek.

Moja obľůbená montáž Chod rig na chytanie v zarastených vodách

Double krásnych šupináčov mi spravil náladu

Otváram si oroseného radlera a utieram si spotené čelo. Mám pred sebou necelé 4 hodinky do ukončenia doby lovu a užívam si chvíle pri vode. Okolie sa pomaly utišuje a voda postupne ožíva. Začínam mať dokonca pocit, že hádam neodídem domov bez záberu, ale žiadne zázraky sa nekonali. O polnoci sťahujem obe udice a pokúšam sa pár hodín pospať. O štvrtej ma z polosna budí nastavený budík a po pamäti prehadzujem udice. Ešte sa poriadne neotočím na posteli na druhý bok a už ma budí pekný záber. Rýchla zdolávačka a v podberáku je nádherný šupináč s tmavom kresbou, tak typickou pre tunajšie ryby. Pár fotiek, pustenie do vody, prehodenie udice a skúšam ešte zavrieť oko kým sa rozvidní. Opäť mám však záber a príbeh sa takmer na vlas opakuje s jedným rozdielom, že šupík je ešte o kúsok väčší. Už mi ani nevadí, že budem v práci celý „rozbitý“. Ten double krásnych šupináčov mi fakt spravil náladu.

Podvečer sa vraciam k vode opäť trochu prikŕmiť a teším sa domov, trochu si vyspať. Na druhý deň sa večer opäť balím a teším sa na tých pár hodín pri vode. Meteorológovia predpovedajú ešte väčšie horúčavy a tak veru vôbec nedúfam v záber. Do polnoci sa opäť nič nedeje a tak sa horko ťažko budím o štvrtej a prehadzujem udice. Tento krát mením miesto pre Chod rig a prehadzujem ju pár metrov doľava, kde som videl večer sa 2x prevaliť peknú rybu. Pred piatou mám pekný záber opäť na pop-ku zo dna, kde som pred polnocou dokobroval 2 hrsti boilies. Po chvíli podoberám opäť parádneho tmavého šupináča. Nádhera. Podarí sa mi ešte na chvíľu zaspať a preto po siedmej v menšom strese balím veci, keď sa zrazu rozbehne cievka na prúte s chod rigom. Rýchla a intenzívna zdolávačka a na podložke sa na mňa usmieva krásne guľaté slniečko. Čo viac si človek môže priať?? Už sa teším na leto. Na tých pár hodín pri vode, jednoducho stojí za to.